SLOVENSKO

HOSPODÁRSKY ZÁZRAK NA SLOVENSKU ?

Slovenská vláda a poplatné médiá hovoria o “hospodárskom zázraku” na Slovensku, čo má slúžiť na ohlupovanie vlastného obyvateľstva aj ako vzor pre Čechov a ostatných susedov. Komu slúži tento zázrak a koho postihuje, o tom podáva obraz materiál Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, zverejnený na internetovej stránke www.kozsr.sk v rubrike Aktuality. Prinášame stručný výťah z tohto materiálu.

Mzdy a platy

Vláda argumentuje, že v r. 2004 dosiahla priemerná nominálna mzda (hrubá mzda na výplatnej páske) 15.825 Sk, čo je o 2,5 % viac ako v roku 2003.

Oficiálna štatistika o nominálnych mzdách v r. 2004 hovorí, že priemerná mzda v nevýrobnej sfére bola: pracovníci v zdravotníctve 12.865 Sk, zamestnanci školstva 12.895 Sk, pracovníci sociálnych služieb 12.310 Sk; vo výrobnej sfére: poľnohospodári a lesníci 12.210 Sk, zamestnanci hotelov a reštaurácií 12.342 Sk, stavbári 13.089 Sk.

Pritom sú veľké rozdiely v rámci Slovenska: priemerná mzda v Prešovskom kraji bola 12.535 Sk, v Nitrianskom kraji 13.252 Sk, v Banskobystrickom kraji 13.309 Sk.

To znamená, že viac ako 2/3 (67,9 %) zamestnancov na Slovensku zarába menej ako je priemerná mzda.

Medzinárodné porovnanie priemerného zárobku ukazuje postavenie slovenských pracujúcich: Slovensko 422 €, Maďarsko 535 €, Poľsko 539 €, Česko 569 €. V starých Členských krajinách EÚ sú priemerné mzdy 6 - 7 krát vyššie.

Vývin reálnych miezd: Od roku 1989 narástli priemerné nominálne mzdy o 503,7 %, ale ceny sa zvýšili o 577,4 %.

Od roku 1998 sa zvýšila daň z pridanej hodnoty o 13 %, dnes dosahuje jednotnú výšku 19 %, čím sa odstránilo zvýhodnenie cien potravín a bývania, čo postihuje najviac ľudí s nízkymi príjmami.

Nezamestnanosť

Podľa údajov Slovenského štatistického úradu bolo v r. 1998 zamestnaných 2, 198.600 osôb, v roku 2004 len 2, 170.400 osôb. Zrejmý pokles spochybňuje oficiálne tvrdenia o klesajúcej nezamestnanosti. Počet evidovaných nezamestnaných či uchádzačov o prácu dosiahol počas rokov súčasnej vlády priemerného ročného počtu takmer pol milióna osôb. V r. 2004 bolo podľa Slovenského štatistického úradu nezamestnaných 18,1 %, podľa ministerstva práce sa nezamestnanosť približuje k 13 %. Otvorenou zostáva otázka, kam sa podelo takmer stotisíc ľudí, čo je rozdiel medzi údajmi SŠÚ a ministerstva práce. Odpoveď možno hľadať v tom, že v roku 2004 z evidencie nezamestnaných admnistratívne vyradili 93.045 ľudí - z dôvodu nespolupráce.

Vláda nebola schopná vyriešiť problém dlhodobo nezamestnaných (v priemere ročne 220 tisíc). Rovnako nebola schopná vytvoriť dostatok pracovných miest pre ženy a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. Nepodarilo sa zvýšiť mieru zamestnanosti starších zamestnancov.

Aby vláda znemožnila verejnú kontrolu nezamestnanosti, novelizovala zákon o zamestnanosti, ktorým o.i. zrušila Národný úrad práce ako osvedčenú verejnoprávnu inštitúciu a vytvorila Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad od r. 2004 vôbec nesleduje počet voľných pracovných miest za účelom ich obsadenia nezamestnanými.

Priemerná podpora v nezamestnanosti v roku 2004 bola 4.364 Sk, čo je menej ako životné minimum jednej osoby (4.580 Sk). V roku 2004 sa skrátila doba poskytovania podpory v nezamestnanosti u tých, ktorí odpracovali viac ako 15 rokov, z 9 na 6 mesiacov.

Podľa najnovšej štúdie Svetovej banky je pracovný trh na Slovensku najpružnejší zo všetkých krajín Európy, čo v skutočnosti znamená, že zamestnanca na Slovensku je možné najľahšie prepustiť z práce!

Účelovo sa rozširujú správy o zahraničných investoroch, ktorí vraj v budúcnosti vytvoria nové pracovné príležitosti. O hromadných prepúšťaniach (v priemere 20 tisíc ročne) sa mlčí. Mlží sa aj o zahraničných investoroch, ktorí rušia výrobu a prepúšťajú.

Zabezpečenie v starobe

Priemerná výška starobného dôchodku v roku 2004 je 6.737 Sk, čo znamená zvýšenie o 793 Sk v porovnaní s rokom 2002, o 2.429 Sk s rokom 1998 a o 5.210 Sk s rokom 1989. Lenže po zohľadnení inflácie by mala byť 8.817 Sk.

Dôležité je porovnanie výšky dôchodkov s výškou priemerných miezd. V roku 1989 predstavoval priemerný dôchodok 48,6 % priemerného zárobku; do roku 1998 poklesol na 43,1 %, v roku 2002 mierne stúpol na 44 %, ale v roku 2004 predstavuje už len 42,6 %.

Do roku 2003 bol stanovený minimálny dôchodok na 1,1 násobok životného minima, čiže najmenej 4.630 Sk. Súčasná reforma stanovuje minimálny dôchodok na 3.860 Sk.

Vláda vytvorená po voľbách 2002 zrušila pôvodne prijatý zákon o sociálnom poistení a pripravila nový zákon, ktorý zvýšil dôchodkový vek podstatne rýchlejším tempom: na 62 rokov pre všetkých, mužom okamžite, ženám postupne. Týmto zákonom bolo tiež zrušené povinné poistenie študentov štátom.

Dôchodcovia na Slovensku boli sociálne najviac postihnutí. Navyše práve ich najviac poškodilo už spomenuté zvýšenie DPH a zavedenie poplatkov v zdravotníctve.

Solidarita v systéme dôchodkového poistenia je úplne minimálna a časom sa má úplne odstrániť.

Zdravotníctvo

Napriek ústavou zaručenej bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia musia občania platiť poplatky v zdravotníctve. Od r. 2003 vláda zaviedla nasledovné poplatky:

* hospitalizácia 50 Sk na deň
* pobyt sprievodcu poistenca v nemocnici 100 Sk na deň
* kúpeľná liečba od 50 do 220 Sk na deň
* návšteva ambulancie 20 Sk
* ošetrenie na pohotovosti 60 Sk
* výdaj lieku v lekárni 20 Sk
* vystavenie poukazu na zdravotnú pomôcku 20 Sk
* doprava sanitkou 2 Sk za km

Dane

Rovná 19 % daň z príjmov, zavedená v roku 2004, spôsobila na jednej strane výpadok príjmov štátu na priamych daniach a odvodoch, ktorý bol na druhej strane vyrovnaný zvýšením dolnej sadzby DPH, čo najviac postihlo najchudobnejšie skupiny obyvateľstva.

Navyše je Slovensko jedinou krajinou Európskej únie, kde je nulová sadzba dane z dividend a podielov na zisku. Prostredníctvom dividend sa rozdeľujú zisky podnikov dosiahnuté v minulom roku medzi ich vlastníkov, jednotlivých akcionárov. Vo vyspelých krajinách sa dividendy zdaňujú a peniaze investované do rozvoja podnikov odpočítavajú z daňového základu, teda nezaťažujú daňou zo zisku. Tak sa vytvára tlak štátu na podniky v záujme celkového rozvoja hospodárstva. Objem dividend na Slovensku sa pohybuje na úrovni miliárd korún, ale zostávajú nezdanené.

Sociálne príjmy

Podľa čl. 39 Ústavy SR má každý, kto žije v hmotnej núdzi, právo na nevyhnutnú pomoc. Od roku 2002 boli dávky sociálnej pomoci premenované na dávky v hmotnej núdzi a zároveň sa prakticky všetky znížili. V dlhom zozname redukovaných sociálnych dávok vyniká napríklad takzvané prehodnocovanie invalidných dôchodkov a zdravotného postihnutia.

Boli zavedené štipendiá pre stredoškolákov, ale tie dostávajú len rodiny, kde sú obaja rodičia nezamestnaní (napr. dieťa matky-samoživiteľky s troma deťmi zarábajúcej 7.000 Sk mesačne tento nárok nemá).

Príspevok na bývanie, určený pre osoby v hmotnej núdzi nedostávajú napr. ženy poberajúce vdovský dôchodok - hoci práve tieto dôchodky patria medzi najnižšie.

Rodičovský príspevok sa má týkať len tých, ktorí dajú dieťa do súkromnej materskej školy alebo súkromnej opatrovateľke.

Väťšina sociálnych dávok je premyslená tak, aby sa týkala čo najmenšieho počtu ľudí, aby podmienky pre ich získanie boli čo najzložitejšie a čo najviac odradzovali možných záujemcov. To isté platí aj o celom rade opatrení v oblasti nezamestnanosti. Výdavky štátu do sociálnej oblasti poklesli o miliardy. Táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje pravdivosť nášho hodnotenia.

Daňová kvóta

Štatistický úrad EÚ sleduje, koľko percent hrubého domáceho produktu sa odvedie do verejných financií prostredníctvom daní a odvodov (poistného). Tento ukazovateľ sa zjednodušene nazýva daňová kvóta. Podľa posledných údajov za rok 2003 bola priemerná daňová kvóta v krajinách EÚ 41,5 %, v Česku 36,2 % a na Slovensku len 30,9 %.

V roku 2003 vytvorilo Slovensko hrubý domáci produkt vo výške cca 1.200 miliárd Sk, v roku 2004 cca 1.325 miliárd Sk. Keby sme mali daňovú kvótu na úrovni priemeru EÚ, mali by sme teda vo verejných financiách už v roku 2003 navyše viac ako 127 miliárd Sk.

Súčasná slovenská vláda si vo svojom programovom vyhlásení vzala za úlohu znižovať podiel verejných financií na hrubom domácom produkte. Túto úlohu aj dôsledne plní a daňovú kvótu rok čo rok znižuje. Nie je teda pravda, že by nebolo z čoho financovať sociálnu oblasť, školstvo, zdravotníctvo a ostatné pre spoločnosť životne dôležité funkcie štátu, keď hrubý domáci produkt rastie.

Slovenská vláda v rokoch 1998 až 2004 postupne, ale sústavne menila podmienky hospodárskeho a sociálneho života Slovenska. Zmeny, ku ktorým došlo, mali výrazne charakter ekonomického liberalizmu a v mnohých prípadoch boli sociálne málo citlivé a nezohľadnili sociálnu situáciu radových občanov.

domů