MATERIÁLY SVĚTOVÉ KONFERENCE MEZINÁRODNÍ DOHODY PRACUJÍCÍCH

Blas ORTEGA, lekár a aktivista odborového zväzu pracujúcich vo verejných službách, Španielsko

V Španielsku máme štát s autonómnymi oblasťami, takzvanú “monarchiu regiónov”, a ja sa chcem sústrediť na dôsledky tejto regionalizácie pre zdravotníctvo. Máme teraz 17 regionálnych zdravotníckych systémov, v každej provincii jeden. Niektoré z týchto provincií, napríklad La Rioja, majú menej obyvateľstva ako jedna štvrť Madridu alebo Valencie. Budem hovoriť o Valencii, kde pracujem. V roku 1987 bol vyhlásený zákon o Valencijskej zdravotnej službe. V čom bol definovaný cieľ tejto služby, jej riadenia i poskytovania dávok: bola ním ochrana a zlepšovanie zdravia, ako aj zdravotnícka prevencia. Teraz valencijský provinčný parlament skúma návrh dekrétu, ktorým sa má Valencijská zdravotná služba premeniť na Valencijskú zdravotnú agentúru. Návrh hneď vo svojom prvom článku stanoví napríklad toto: “Riadenie a správa zdravotníckych centier, služieb a zariadení sa môžu realizovať priamo alebo nepriamo, prostriedkami vlastnými alebo externými, verejnými i súkromnými, a zmluvy alebo dohody sa môžu uzatvárať s osobami či subjektami verejnými i súkromnými, vo forme takisto integrovanej ako v partnerstve.” To je, ako to ohodnotila naša odborová organizácia, kvalitatívny skok.

Keď administratíva hovorí, že vytvára autonómny organizmus preto, aby sa zlepšilo zdravie obyvateľstva, nie je to v žiadnom prípade garancia. Navyše sa aplikujú drastické rozpočtové škrty a požaduje sa, aby bol nulový deficit. Keď sa pritom vyhlási za cieľ privatizácia, musíme očakávať to najhoršie. Už zprivatizovali tri nemocnice [...], ale koľko ďaľších čaká ten istý osud?

V článku 3 toho istého dekrétu sa stanoví, že Agentúra má byť spravovaná podľa zásady, ktorá predpokladá “stimulovanie a angažovanie sa v záujme väťšej efektívnosti zdravotníckych služieb, čo umožní vyjasniť ciele a podporovať konkurenciu [...]”. Je jasné, že ide o otvorenie zdravotníctva pre trh v záujme veľkých multinacionálnych firiem, ktoré budú využívať chorôb obyvateľstva na realizovanie maximálnych ziskov. [...]

Ide teda o opustenie vyhláseného cieľa zlepšovať zdravie obyvateľstva. Dala sa prednosť ekonomickej rentabilite, lebo v rámci zákonov voľného trhu nemôže existovať žiadna iná rentabilita ako ekonomická. A pretože zdroje sú obmedzené a stále viac obmedzované v dôsledku nátlaku, aby zdravotná služba pracovala bez deficitu, [...] musíme sa obávať, že služby poskytované obyvateľstvu budú redukované a prestanú byť bezplatné. V pozadí za tým všetkým je všeobecné ničenie verejných služieb, ktoré bude mať katastrofálne dôsledky pre všetko obyvateľstvo.

To všetko je potom sprevádzané rušením štatútov pracovníkov v zdravotníctve, bez čoho by sa nemohla presadiť privatizácia tohoto sektoru. [...] Navyše sa zamestnanci stali rukojemníkmi “produktivity”. V praxi to vyzerá tak, že pre každú nemocnicu, oddelenie i jednotlivého lekára sú stanovené normy a v ich rámci potom on musí rozhodnúť, ktorý pacient ošetrený bude a ktorý nie, a to podľa kritérií ekonomickej rentability a nie podľa hľadísk medicinských alebo vedeckých. To samozrejme vyústi do individualizácie miezd. Každý môže vidieť evidentné dôsledky Európskej “ústavy”, Maastrichtskej zmluvy atď.

Obdobná je situácia ve všetkých ostatných provinčných zdravotníckych systémoch Španielska. Napríklad v Madride sa práve privatizuje osem nemocníc a v Seville bola postavená nová nemocnica, ktorá zakázala praktikovať umelé prerušenie tehotenstva a plánovanie rodičovstva, k čomu sa smeruje všeobecne. Táto politika je zameraná na to, aby sa vyvolalo vzájomné nepriateľstvo jednej provincie proti druhej, lekárov proti ošetrovateľkám a pracovníkov zdravotníctva voči ostatnému obyvateľstvu. Tak sa pripravuje chaos.

Na záver by som chcel povedať toto: aby sme zabránili uskutočniť privatizáciu zdravotníctva, musíme zjednotiť všetky sily, ktoré sa stavajú na odpor proti nej a trvať na jednotnom, celonárodnom a nie regionálnom zdravotníckom systéme, ktorý bude dotovaný dostatočnými prostriedkami, čo je absolútne nezlučiteľné s maastrichtskými kritériami a Európskou úniou. A takisto sa musí zápas španielskych pracujúcich zjednotiť s bojom pracujúcich celej Európy, aby sa zabránilo tomu, že by boli sociálne vymoženosti obetované v mene Európskej únie.

domů