MATERIÁLY SVĚTOVÉ KONFERENCE MEZINÁRODNÍ DOHODY PRACUJÍCÍCH

Gérard Bauvert z Francúzska

V mene Medzinárodného výboru proti represii (CICR)

Pozdravujem vás v mene CICR a jeho prezidenta doktora Yvesa Dechezella, ktorému vek nedovolil, aby tu bol medzi nami, tak ako sa zúčastnil na ustanovujúcom zhromaždení Medzinárodnej dohody v Barcelone.* Náš výbor tento rok oslávil tridsať rokov svojho pôsobenia na obranu individuálnych i kolektívnych práv. Všetci tu vieme, že nemožno oddeľovať jedno od druhého, osobnú slobodu a kolektívne práva, lebo obidve tieto zložky sú súčasťou výdobytkov civilizácie a ľudských práv. [...] Máme často tendenciu podceňovať význam individuálnych slobôd, ale to je veľká chyba. Obrana individuálnych slobôd musí byť považovaná za rovnako dôležitú ako je obrana práv kolektívnych, lebo jedno od druhého je neoddeliteľné.

Včera som čítal madridskú tlač, kde sa písalo o príprave novej zákonnej predlohy. Má nahradiť zákon platný v Španielsku už od novembra 2002, v ktorom sa hovorí o “hrozbe pre štát a jeho inštitúcie”. V tlači sa píše o tom, že to sa teraz považuje za nedostatočné. Nový zákon by mal hovoriť o “riziku hrozby”. To je zrejme krajne subjektivna formulácia. Ktorýkoľvek občan môže byť predsa kedykoľvek uväznený pod zámienkou, že predstavuje “riziko ohrozenia”. Až tak ďaleko sa dostávame pod heslom “boja proti terorizmu”.

Chcel by som vás tiež upozorniť na problémy spojené s právom azylu. Málo sa o tom hovorí, lebo toto právo je dnes len teoretická možnosť. Ženevská konvencia, prijatá po skončení veľkej svetovej vojny ustanovila, že právo azylu má byť poskytované každému, kto sa obáva prenasledovania seba alebo príslušníka svojej rodiny. Ale teraz, najmä v dôsledku takzvaných Schengenských dohôd, je nielen nutné, aby k prenasledovaniu naozaj došlo, ale navyše musí žiadateľ predložiť dôkaz o čom. [...] Ak jedna zo signatárskych krajín Schengenskej zmluvy žiadateľovi právo azylu odmietne, je to automaticky záväzné pre všetky ostatné signatárske krajiny. [...] Po tom, čo nadobudla platnosť Amsterdamská zmluva, je odstránený sám pojem perzekúcie z politických dôvodov alebo pre odborové aktivity, lebo krajiny Európskej únie sa vyhlásili za demokratické a teda v nich nič podobné nemôže existovať. Všetci poznáme prípad Mirona Cozmu v Rumunsku, ktoré klope na dvere EÚ, ako aj Madassamyho v Guadelupe, ktorý je súčasťou Francúzska a teda EÚ. Tu vidno, aké rozsiahle pole pre protirobotnícku perzekúciu je otvorené.[...] Obrana robotníckych a demokratických práv je neoddeliteľnou súčasťou obrany práv sociálnych.

* Maître Yves Dechezelles je veľká postava francúzskej kultúry, významný účastník parížskeho povstania v auguste 1944. Ako rozhodný bojovník proti kolonializmu bol obhajcom v mnohých politických procesoch a je veľmi vážený vo všetkých bývalých francúzskych kolóniách. Jeho účasť pri založení Medzinárodnej dohody i takto sprostredkovane na madridskej konferencii je výrečný symbol a posolstvo do sveta. Pozn. red. Bulletinu.

domů