MATERIÁLY SVĚTOVÉ KONFERENCE MEZINÁRODNÍ DOHODY PRACUJÍCÍCH

Patrick HÉBERT (Francúzsko) Force ouvriére (CGT-FO)

V úvodnom referáte súdruhovia upozornili na nebezpečenstvá ohrozujúce nezávislosť odborov, najmä na medzinárodnej úrovni, a predovšetkým na plány rozpustiť CISL [Medzinárodná konfederácia slobodných odborov], tak aby jej miesto zaujala akási beztvará protoplazma, ktorá by pod menom “občianskej spoločnosti” či “participatívnej demokracie” , “sociálnych fór “, alebo neviem akých ešte iných hmlistých formulácií smerovala v skutočnosti k tomu, aby zbavila pracujúcich ich práva na vytváranie vlastných nezávislých organizácií, určených na bránenie špeciálnych záujmov námezdne pracujúcich ako sociálnej triedy.

Od samého začiatku tejto konferencie tu vystupujú súdruhovia z rozličných krajín veľkých i malých, ktorí hovoria o tých istých problémoch v rozličných podobách. Táto všeobecná ofenzíva proti právu robotníckej triedy slobodne a samostatne sa organizovať ako sociálna trieda má podľa podmienok jednotlivých krajín rôzne formy, niekedy sa uchyľuje k násiliu, niekedy naberá formy subtílnejšie.

Napokon to nie je nič až tak nové - veď robotnícke hnutie vo svojej histórii muselo vždy bojovať, aby bolo uznané právo na jeho existenciu, a od toho času samozrejme podľa situácie v každej jednotlivej krajine sa každá vláda a každá organizácia zamestnávateľov usilovala toto právo a každý výdobytok obmedziť.

Individualizácia je len jednou z foriem týchto snáh. Je zrejmá naprostá nezlučiteľnosť snáh o individualizáciu práv, a samotnou existenciou odborov, ktorých vlastným cieľom je vydobytie práv kolektívnych.

Situácia, ktorú tu konštatujeme v meradle medzinárodnom, samozrejme existuje i v meradle európskom, a zvlášť vo Francúzsku.

Ako vieme, v Európe existuje Európska konfederácia odborov [CES], ktorá je dnes skutočnosťou. Je treba konštatovať, aj napriek tomu, že je to skutočnosť v mnohých ohľadoch hodná poľutovania, že táto organizácia dnes združuje takmer všetky národné odborové konfederácie Európy. Európska odborová konfederácia už celé roky systematicky a v každom ohľade uskutočňuje politiku Európskej únie. Sprevádza, podmieňuje a žiada si, nalieha, aby bola účastná na všetkých európskych direktívach. Je preto prirodzené a samozrejmé, ak zoberieme do úvahy túto jej históriu, že CES dnes jednoznačne a rozhodne vyzýva hlasovať za návrh európskej konštitučnej zmluvy, ktorý má byť v jednotlivých krajinách predložený buď k referendám alebo k ratifikácii v parlamentoch.

Je tiež celkom prirodzené, že táto konštitučná zmluva je z právneho hľadiska koncentrátom všetkých európskych direktív vydávaných už po mnohé roky, ktoré sú všetky zamerané tým istým smerom, na zničenie robotníckych vymožeností a najmä na pokus o zničenie odborových organizácií.

Pokiaľ ide o CISL a plán na jej rozpustenie či vyparenie, prípadne o presadzovanie tohto plánu v európskom meradle, CES nás iste nevyzve, aby sme bránili organizácie, ktoré si robotnícka trieda vo svojej ťažkej histórii vytvorila a vybojovala, niekedy v krvavých bitkách.

Ja osobne som členom odborovej konfederácie CGT-FO a zastávam v nej isté zodpovedné funkcie. Samozrejme aj táto organizácia, tak ako všetky iné, je vystavená plnej sile všetkých tlakov, ktoré sú zamerané na to, aby odbory robili niečo iné než to, na čo boli založené. Svetová banka, Svetová organizácia obchodu, Medzinárodný menový fond a v európskom meradle Európska únia sa najrôznejšími prostriedkami, tisíc a jednou cestou usilujú integrovať odbory, urobiť si z nich komplicov v uskutočňovaní politiky týchto inštitúcií.

Máme sa za tejto situácie vzdať úsilia o udržanie našich historických organizácií? Ja osobne si blahoželám, že moja organizácia, CGT-FO, na zasadnutí výkonného výboru CES hlasovala proti návrhu predloženému vedením, proti výzve hlasovať v referende ÁNO. Tento fakt, že jedna odborová organizácia, aj keď v tejto chvíli v európskom meradle len jediná, dokázala hlasovať NIE vo výkonnom výbore CES, iste nestačí na to, aby získal väťšinu, ale predstavuje čosi, o čo je možné sa oprieť, a to nielen vo Francúzsku, ale pre všetkých pracujúcich v celej Európe.

Takisto si blahoželám, že moja organizácia podporila výzvu na štrajk a manifestácie 10. marca tohoto roku. Vo Francúzsku bol štrajk, ktorý trval viac ako osem dní a bol silný v súkromnom i verejnom sektore. Milión pracujúcich manifestovalo nielen za mzdy, ale aj za stanoviská, ktoré sú v naprostom protiklade voči politike, ktorú presadzuje CES. Táto manifestácia a štrajky samozrejme živili výzvu za hlasovanie NIE v referende, a to viedlo k tomu, že výskum verejnej mienky potom po prvý raz vo Francúzsku konštatoval prevahu NIE.

Nikto z nás nevie, čo sa stane, nevieme, či NIE naozaj zvíťazí alebo či pod všetkými tými existujúcimi tlakmi nadobudne prevahu ÁNO. Ale vieme naisto, že dokonca aj v prípade ak NIE utrpí porážku, bude triedny boj aj naďalej pokračovať. Takisto vieme, že ak NIE teraz zvíťazí, nič sa tým neskončí a zápas musí pokračovať.

Ale zároveň vieme, že výsledok referenda nie je ľahostajný z hľadiska triedneho boja, a to nielen vo Francúzsku, ale aj v celej Európe a v celosvetovom meradle. Je nepochybné, že víťazstvo NIE vo Francúzsku by predstavovalo dôležité východisko pre ďalší zápas, a to nielen o volebné hlasy, ale tiež pre každodenný zápas - teda triedny boj.

Nesmieme sa vzdať. A zakaždým, keď budeme môcť získať podobný oporný bod, musíme ho využiť pre pokračovanie zápasu na obranu robotníckej triedy, jej nezávislosti, nezávislosti jej organizácií.

Preto je táto konferencia tak dôležitá. Už od roku 1991, teraz už 14 rokov, sa pravidelne stretávame. Želal by som si, aby sme v takýchto aktivitách pokračovali, aby sme pokračovali v našich kontaktoch, aby sme si dokázali vzájomne pomáhať, brániť sa a bojovať za nezávislosť pracujúcich.

domů