MATERIÁLY SVĚTOVÉ KONFERENCE MEZINÁRODNÍ DOHODY PRACUJÍCÍCH

Nambiath VASUDEVAN (India) Výbor odborovej solidarity, Bombay (TUSC)

[...] Ústredný problém, s ktorým sa stretáva India, sú dôsledky [globalizácie] pre zamestnanosť. Počet nezamestnaných je ohromný - 370 miliónov pracujúcich v poľnohospodárstve, výžive, doprave, rybolove, manufaktúrach a v sektore remesiel. Odbory vedú kampaň za zákon, ktorý by chránil túto enormnú časť pracovnej sily. [...] Nové pracovné miesta sa vytvárajú v službách, informatike, vývozných aktivitách, výžive, veľkých obchodoch, konzervárnach a vysokej technológii - všetko to v súkromnom sektore a len na úkol. Mnohé indické mestá sa stali zónami delokalizácie podnikov a náborovými základňami. Podľa správy príslušnej federálnej komisie vzniklo 80 nových zón delokalizácie a náboru. V roku 1999 reprezentovali 600 miliónov dolárov a v 2004-2005 už 5,7 miliárd. Odvetvie konfekcie chce teraz urobiť z Indie centrum medzinárodného vykorisťovania pre multinacionálne spoločnosti a predpokladá, že do r. 2009 vytvorí 7 miliónov pracovných miest.

V delokalizovaných továrnach v odvetví vysokej technológie je pracovný čas 12 hodín denne a náborové centrá sú ozajstné centrá otrokárov so ziskom 30 až 40%. Supervykorisťovanie existuje tiež v iných sektoroch s veľmi nízkymi mzdami. Napríklad aj učitelia pracujú na úkol, a to dokonca aj v stredných školách - sú platení na hodinu, podľa dľžky vyučovacej hodiny: tá trvá priemerne 40 minút, za čo má profesor 80 centov.

[...]Mnoho sa hovorí o dohodách o zrušení kvót na dovoz textilu [do Európy]. Od januára panuje v textilnom priemysle v Indii pravá eufória z možných ziskov. [...] India dúfa, že zvýši svoj podiel na svetovom trhu v tomto odvetví z 2 na 15% a bude tak konkurovať Číne, ktorá už dnes predstavuje celých 15% na svetovom trhu textilu a konfekcie.

Ďalším problémom [...] je nová úprava patentového práva. Príslušný indický zákon bol práve nedávno zmenený zásahom federálnej vlády a bez debaty v parlamente. Jeho dôsledkom je napríklad to, že jeden liek proti rakovine, ktorý doteraz stál 25 dolárov, stojí od januára 165 dolárov. Cena liečebnej kúry sa zvyšuje z 300 na 500 dolárov, čo jednoducho znemožní chorým na rakovinu akúkoľvek liečbu.

Toto všetko ukazuje, aké strašné nerovnosti a nerovnováhu v spoločnosti vytvára kapitalistická globalizácia. Vytvára spoločnosť, ktorá už neposkytne vôbec žiadne miesto pre chudobných. Každý ďalší krok v tomto smere zhoršuje sociálnu situáciu, a to najmä pre mladých a pre ženy. Prepych jednej vrstvy, ktorá sa rozhodla užívať všetky radosti života na úkor druhých odsudzuje vätšinu obyvateľstva na úplnú chudobu a ekonomické aktivity s ňou spojené. Vydaté ženy sú nútené hľadať si zárobok ako tanečnice v baroch a prostitútky. Dokonca i vláda dnes hovorí o tom, že z indických miest vzniknú nové Šanghaje. Na to sa orientuje, namiesto toho, aby hľadala, ako zmierniť utrpenie ľudu.

Na záver by som chcel povedať, že rozsah a všestrannosť moci boháčov na čele krajiny sú dnes ohromné. Ale tiež je isté, že ak uskutočníme jednotu pracujúcich na celom svete, umožní to aj indickým pracujúcim, po boku pracujúcich celého sveta, pokročiť po ceste k socialistickej spoločnosti. [...] Dnes sme obzvlášť znepokojení americkými vyhláseniami o Iráne, Severnej Kórei a Venezuele. Veľmi sa nás to dotýka. Žiadna krajina tomu nemôže čeliť samotná. Preto je tak dôležitá takáto konferencia, na ktorej môžeme spoločne hľadať cesty, ako sa všetci spolu pozdvihnúť proti globalizácii.

domů