MATERIÁLY SVĚTOVÉ KONFERENCE MEZINÁRODNÍ DOHODY PRACUJÍCÍCH

Julio TURRA (Brazília) Jednotná ústredňa pracujúcich (CUT)

Ak mám hovoriť o Brazílii, musím nutne začať celkovým rámcom, ktorým je brutálna ofenzíva imperializmu [...]. Ale potom musím hovoriť aj o Latinskej Amerike, lebo v tejto časti amerického kontinentu sa všetky tie všeobecné rysy celosvetového procesu prejavujú s extrémnou krutosťou. [...] Zvlášť by som chcel spomenúť jedného z organizátorov tejto konferencie, Miguela Zubietu z Bolívie, ktorý nie je medzi nami prítomný práve z toho dôvodu, že v jeho krajine znovu vrcholí revolučná kríza [...]. Ústrednou požiadavkou [bolívijskej revolúcie] je oslobodiť sa zpod imperialistického jarma, a to konkrétnym opatrením, znárodnením bolívijských prírodných zdrojov zemného plynu, ropy a vody. Tak ako všade v Latinskej Amerike, aj v Bolívii sú tieto bohatstvá vydané nenásytným multinacionálam, imperialistickej lúpeži.

Celá Latinská Amerika je dnes subkontinent, ktorý sa dvíha. Na čele tohoto revolučného procesu je teraz Venezuela. Ale súčasne, ako hovoril Marx, pracujúca trieda, proletariát, je ozajstnou triedou len vtedy, keď si je vedomá vlastných záujmov. Práve z toho dôvodu závisí rozvoj revolučného procesu vo Venezuele z podstatnej časti od konsolidácie a vybudovania UNT, Národnej jednoty pracujúcich.To je prvoradý politický problém, lebo vo Venezuele nie je žiadny iný prejav organizovanosti pracujúcej triedy, žiadna iná organizácia schopná brániť záujmy námezdných pracujúcich proti vykorisťovaniu kapitálom. UNT je organizácia odborová, odborová ústredňa, ale zaujíma ústredné miesto v bitke celého venezuelského národa, ktorý chce obhájiť svoju nezávislosť proti imperializmu USA, proti Bushovej vláde.

Z toho istého dôvodu sa v Bolívii hnutie opiera o tradičné organizácie, ktoré si robotnícka trieda vytvorila, najmä o COB, odborový zväz baníkov. [...]

V Brazílii pred necelými troma rokmi vyniesli pracujúci, brazilský ľud, k moci jedného bývalého odborového predáka, jedného zo zakladateľov odborovej ústredne CUT, ktorej som členom, Lulu. Nanešťastie, už dva a pol roka, čo trvá jeho vláda, sú práve tie požiadavky, ktoré boli základom Lulovho volebného programu, celkom pošliapané praktickou politikou vlády, ktorá sa úplne podriadila Medzinárodnému menovému fondu, a teda politike Bushovej. Až do tej miery, že dnes napríklad brazílske vojenské jednotky s modrými prilbami OSN na čele okupujú Haiti.

Tento vývoj vytvára nebezpečnú hrozbu pre CUT. CUT je dominujúca odborová ústredňa krajiny, je do nej zapojených 66% všetkých odborov s 20 miliónmi členov. Vznikla pred 22 rokmi ako ústredňa nezávislá vo vzťahu k politickým stranám, zamestnávateľom i štátu, ako centrála triedneho boja. A teraz bol práve brazílskemu parlamentu predložený návrh zákona o reforme odborov. Aký je jeho obsah?

Predovšetkým má byť CUT integrovaná do štátneho aparátu. Má sa to vykonať formou takzvaného tripartitného fóra, zah__ajúceho zamestnávateľov, vládu a odborové organizácie, ktoré by tým mali byť podrobené dohľadu. To popiera elementárne právo pracujúcich vytvárať si vlastné organizácie podľa svojich potrieb. [...] Štát by mal detailne rozhodovať, ako, v akom sektore a s akým štatútom sa môže vytvárať odborová organizácia. To znamená politiku integrácie odborov do štátneho aparátu - zatiaľ čo pred 22 rokmi vznikla CUT práve tým, že pretrhla svoje podriadenie ministerstvu práce.

Navyše táto reforma otvára cestu pre flexibilizáciu pracovného práva. Chce totiž vytvoriť zákonnú normu, ktorú by určite ocenili všetci kapitalisti sveta: to, čo je dohodnuté medzi odbormi a zamestnávateľom, má prednosť pred zákonom. To by znamenalo, že sociálne práva robotníkov, ťažko vybojované v priebehu desaťročí triedneho boja, nemajú mať prednosť pri vyjednávaní medzi kapitálom a prácou. Ale my všetci predsa dobre vieme, že vyjednávania medzi kapitálom a prácou sa nekonajú v podmienkach rovnosti, lebo kapitál má samozrejme v rukách vlastníctvo výrobných prostriedkov a že toto nevyhnutne musí mať dôsledky čo do politickej váhy. [...] A to je vláda, na čele ktorej stojí jeden zo zakladateľov CUT, ktorá chce presadiť túto reformu!

Súčasne ale je v členskej základni samotnej CUT (a to platí tiež o bolívijskej COB a venezuelskej UNT) rozhorčený odpor proti podobným odborovým “reformám”, a to nám dáva istotu, že sa pred nimi ubránime. Hlavným cielom tejto “reformy” je znehodnotiť odborovú ústredňu, ktorá pred 22 rokmi vznikla ako odborová organizácia triedneho boja, ako nezávislá.

[...] Ústrednou otázkou celej Latinskej Ameriky je iste vojna proti latifundistom, ktorú vyhlásil venezuelský prezident Chavez. Lulova brazílska vláda [...] nielenže nepokračuje v pozemkovej reforme, ale svojou nečinnosťou sa stáva spoluvinníkom vrážd, organizovaných na brazílskom vidieku milíciami latifundistov, ktorých obeťami sú predovšetkým aktivisti hnutia bezzemkov. Po celý čas tohoto posledného obdobia vraždy pokračujú.

Členská základňa CUT i samotnej Strany pracujúcich (strany prezidenta Lulu), ako aj Hnutia bezzemkov, všetkých týchto organizácií, ktoré si pracujúci vytvorili v priebehu posledných dvadsiatich rokov, kladie odpor proti tejto politike, ktorá ničí ich organizácie takisto ako samotný brazílsky národný štát.

Práve na tomto odpore sa zakladá naša Svetová konferencia, a preto jej predkladám návrh, týkajúci sa pokračovania kampane na obranu Venezuely. Bolo by omylom myslieť si, že bitka na obranu zvrchovanosti venezuelského ľudu a existencie UNT ako odborovej ústredne nezávislej sa týka len Latinskej Ameriky. Je to otázka svetová. Preto sme v týchto posledných týždňoch tak rýchlo zorganizovali kampaň na podporu postoja UNT proti provokatívnej sťažnosti organizácie podnikateľov Fidecamaras na venezuelskú vládu [podanej Medzinárodnej organizácii práce]. [...] Tento zápas [celosvetová petičná kampaň] musí pokračovať, lebo je to zápas, ktorý sa týka jedinej existujúcej možnosti, ako vyjsť z krízy ľudstva: aby sa robotnícka trieda dokázala zorganizovať sama a na svojom vlastnom triednom základe. Lebo, ako to tu už ktosi povedal, oslobodenie pracujúcich bude dielom ich samých, alebo nebude vôbec.

domů