JUHOSLÁVIA

Rozhovor s Pavluškom Imsirovićom, aktivistom Združenia pre robotnícku politiku

○ Ako si máme vysvetliť výsledky nedávnych parlamentných volieb v Srbsku? Oficiálna tlač napr. tvrdí, že na jednej strane sú “nacionalisti” a na druhej “proeurópski demokrati”.

● Podľa oficiálnych údajov 40 % oprávnených voličov abstenovalo a najmenej 2 % vhodili biele alebo neplatné lístky. Žiadna zo súčasných politických strán nie je schopná sama vytvoriť vládu (čo je situácia, ktorá trvá už od roku 2000). To je dôsledkom toho, že žiadna nedokáže nájsť ozajstnú podporu obyvateľstva. Napokon treba pripomenúť, že to, čomu sa u nás hovorí “politické strany”, sú v skutočnosti len hovorcovia rôznych mafiánskych skupín, často vyrastajúcich z byrokracie bývalého režimu. Dva tábory, o ktorých oficiálne médiá hovoria ako o “nacionalistoch” a “európanoch”, hrajú úlohu “dobrého” a “zlého”, ako vo filme. Jedni používajú nacionalistickú rétoriku, druhí sa otvorene vyslovujú za Európsku úniu. Napokon musím zdôrazniť, že nacionalistickú demagógiu v Srbsku udržujú veľmoci a medzinárodné inštitúcie. Napríklad vlani v auguste v priebehu “rokovaní” o budúcnosti Kosova predstaviteľ OSN Martti Ahtisaari vyhlásil, že “Srbi sú vinní ako národ”. V skutočnosti nie sú vinní ani Srbi ani Albánci, ale veľmoci, ktoré rozpútali vojnu a zničili Juhosláviu.

○ V liste Le Figaro z 23. januára sa píše o “krajine, kde je 25% nezamestnaných”, početné “deklasované živly, prepustené z bývalých štátnych podnikov” a “bezpočetní dôchodcovia s úbohými dôchodkami”, čo všetko spolu vytvára volebnú základňu Radikálnej strany, ktorá sľubuje obnovenie bývalej “sociálnej spravodlivosti”. Čo si o tom myslíš?

● To je iste pravda. Ale Radikálna strana rovnako ako “proeurópski demokrati” v zásade súhlasí s politikou privatizácií i vstupom do Európskej únie. Ako vo všetkých ostatných krajinách, kde sa uskutočňuje takzvaná “transformácia”, i v bývalej Juhoslávii a vôbec na Balkáne je postavenie robotníckej triedy veľmi ťažké. Vlna privatizácií, ktorá trvá už 15 rokov (lebo s ňou začal už Milošević), vyhodila stotisícky robotníkov na ulicu. Novinár Dari Terzić nedávno napísal: “V inzertných rubrikách denných listov alebo na internete možno nájsť ponuky predaja všetkého možného. Na Balkáne môžu byť niektoré inzeráty ohromujúce: ‘Predám obličku za polovičnú cenu: 25.000 euro. Možno zaplatiť v troch splátkach.’ Ponuky na predaj všetkého možného vrátane dlhých zoznamov ľudí ponúkajúcich vlastné obličky nájdeme na bosnianskych, srbských a chorvátskych stránkach internetu. Takmer vždy ide o mužov a vždy sú v beznádejnej situácii: sú to bývalí vojaci, nezamestnaní, otcovia rodín alebo manželia usilujúci sa nájsť obživu pre rodinu.” - To, čo je na príčine tohoto barbarstva, sú “trhové reformy” - a práve tie žiadna z oficiálnych politických strán nespochybňuje.

○ Predák Demokratickej strany (členskej strany Socialistickej internacionály) Djelić vyhlásil, že jeho prvým cieľom, ak sa stane premiérom, bude “obnovenie diskusií o pridružení k Európskej únii hned nazajtra po vytvorení vlády”. Aká je dnes úloha Európskej únie?

● V prvých dňoch vojny, ktorá zničila federatívnu Juhosláviu, sa niektoré európske veľmoci, ktoré v tom čase boli členmi EHS, najmä Francúzsko a Nemecko, pokúšali presadzovať na Balkáne vlastnú politiku, zastávať vlastné partikulárne záujmy. Ale počínajúc už Daytonskými dohodami v roku 1995 bola akákoľvek iniciatíva európskych mocností systematicky sabotovaná vládou USA. Nakoniec bol sám “sprostredkovateľ” EHS pre Juhosláviu Carl Bildt nútený (už 5. októbra 1995) vyhlásiť: “Je to tak, nemôžeme nič robiť bez Američanov. (...) Keď sa hovorí o bezpečnosti, je atlantický vzťah prvoradý.” Politika Európskej únie je od toho času úplne podriadená americkému imperializmu.

A to má svoje bezprostredné dôsledky. Napriek tomu, že Srbsko nie je dokonca ani kandidátom na členstvo v Európskej únii, je celá politika vlády Vojislava Koštunicu orientovaná podľa požiadaviek Európskej únie. V mene zladenia s európskymi normami prispôsobila Zákonník práce a posunula dôchodkový vek (z 65 na 68 u mužov a z 55, príp. 60 na 65 u žien). A tak ako vám vo Francúzsku Brusel diktuje sprivatizovať Compagnie publique d’electricité, aj u nás sa má urobiť to isté -- lenže sa to až doposiaľ nepodarilo pre rozhodný odpor pracujúcich a odborov.

○ Aká je situácia v Kosove? A aké má vôbec vyhliadky srbský a abánsky národ a celý Balkán?

● V Kosove sú umiestnené vojenské jednotky pod americkým velením. Asi 20 tisíc, možno aj viac, ich je na základni “Camp Bondsteel”. Je to určite najväčšia americká vojenská základňa mimo územia Spojených štátov. Dvadsať tisíc vojakov (ak nepočítame tisícky ďalších, ktorí sú umiestnení v susedných balkánskych krajinách) z členských krajín NATO, to je omnoho viac než je potrebné na vojenskú kontrolu Balkánu. Tieto vojská sú tu na ovládanie národov Blízkeho východu, ale tiež proti národom Európy, Ruska atď.

V roku 1999 NATO vojensky intervenovalo v Kosove pod zámienkou “ochrany albánskej menšiny” proti svojvôli srbských úradov. Táto zámienka pominula, keď bol srbský štát z Kosova vytesnený, a tak sa musela zmeniť: dnes udržiava NATO svoje vojská v Kosove “na ochranu srbskej menšiny proti svojvôli albánskych extrémistov.”

Dnes sa ako jediné “riešenie” otázky Kosova predkladá americký plán podporovaný Európskou úniou. Vyložil ho riaditeľ listu Koha Ditore Veton Surroi. Kosovo sa má stať “budúcim štátom, ktorého vojenská bezpečnosť bude zverená NATO, zatiaľ čo nad civilnými zložkami (polícia, justícia, administratíva) bude mať dozor Európska únia. V priebehu rokovaní kosovská strana prijala podstatnú zmenu v územnom usporiadaní Kosova, podľa ktorej má byť kosovským Srbom daná možnosť vytvárať vlastné väčšinové komúny, ktoré budú prostredníctvom volieb rozhodovať o otázkach miestnej správy.” Ide teda o vyslovene bábkový štát, ktorý má byť navyše rozdelený na mini-kantóny, etnické geta srbské, albánske atď., všetko pod dohľadom vojenských základní NATO. Znamená to ozajstnú feudalizáciu Kosova a celého Balkánu.

Naše národy od nepamäti vždy žili spoločne a menšiny boli rešpektované. Naši rodičia bez rozdielu národností všetci spoločne bojovali proti nacistom a ich spojencom, vyhnali ich a vytvorili federatívnu Juhosláviu. Som presvedčený, že navzdory ohromným ťažkostiam naše národy spoločne znovu vyzdvihnú túto perspektívu. Prvým krokom k tomu je spoločný boj pracujúcich všetkých národností za odchod okupačných vojsk NATO a proti zasahovaniu USA a Európskej únie na Balkáne.

domů