BELGIE

Zachovať jednotu belgickej robotníckej triedy

Medzinárodný menový fond vo svojej správe z 13. novembra 2006 o Belgicku píše: “Budú nevyhnutné modifikácie existujúceho rámca pri určovaní miezd v záujme vytvárania pracovných miest.” O čo ide?

Je jasné, že sa hrá o celoštátny, federálny rámec, v ktorom belgické odborové organizácie rokujú s podnikateľmi a vládou. Medzinárodný menový fond hovorí jasne: modifikácia, o ktorú ide, “prispeje k zavádzaniu regionálnych nerovností na úrovni trhu pracovnej sily.” Mzdy a pracovné podmienky budú musieť byť dohadované osobitne v každom regióne krajiny. Namiesto celoštátne vybojovaných kolektívnych pracovných zmlúv má nastúpiť regionalizácia vymožeností, ktorá samozrejme bude znamenať ich obmedzenie.

Tieto “doporučenia” Medzinárodného menového fondu sa v Európe presadzujú prostredníctvom plánu tzv. Európy regiónov a princípu podriadenosti vlád jednotlivých štátov orgánom Európskej únie. Táto ofenzíva zameraná na zničenie vychýreného belgického sociálneho modelu, odstránenie celoštátnych sociálnych vymožeností, je súčasťou celkovej politiky znižovania ceny pracovnej sily, ktorá sa presadzuje v každej európskej krajine.

Ale v Belgicku je táto politika na postupe vďaka tomu, že sa maskuje ako štiepenie na jazykové “pospolitosti”, tj. rozdelenie občanov podľa toho, či hovoria flámsky alebo francúzsky.

Isteže boli pri vzniku krajiny i neskôr porušované práva flámskeho ľudu, a táto nerovnosť medzi jednotlivými zložkami vytvorila živnú pôdu pre vývin smerujúci k rozpadu jednotného politického národa a štátu. Ale v tom istom čase rámec belgického štátu umožnil v druhej polovici XIX. storočia vznik celoštátne organizovanej robotníckej triedy, a tá si po roku 1945 vybojovala vynikajúce sociálne vymoženosti v celoštátnom meradle.

Za posledných 25 rokov sa v Belgicku presadili významné “reformy” v štruktúre štátu, zamerané na regionalizáciu. Ich sprievodným znakom bola napríklad strata osobitného štatútu pracovníkov školstva a verejných zamestnancov. Ale najdôležitejšie sociálne vymoženosti sa stále udržujú vďaka celoštátnemu rámcu. To sa týka napríklad systému sociálneho zabezpečenia vrátane dávok v nezamestnanosti, zdravotníctva, starobných dôchodkov a rodinných prídavkov, ako aj pracovného zákonodarstva, zahrnujúceho aj ustanovenia o kolektívnych zmluvách.

Za posledných 25 rokov sa všetky belgické politické strany rozdelili podľa jazykového hľadiska. Od roku 1981 jestvuje napr. jedna socialistická strana pre Valónsko a Brusel a druhá pre Flámsko.

Ale odbory zostali v celom štáte jednotné v rámci jednej všeodborovej ústredne FGTB, a ich predáci majú blízko k členom oboch socialistických politických strán. A ak sa až doposiaľ zachovali sociálne vymoženosti, je to jedine vďaka odporu robotníckej triedy, jednotne organizovanej v rámci celého štátu.

Dnes však finančný kapitál, a to predovšetkým kapitál severoamerický, nalieha, aby sa tieto celoštátne sociálne vymoženosti odstránili. V nasledujúcich mesiacoch sa bude hrať práve o to. Pre všetky podnikateľské zväzy tak na severe ako na juhu krajiny je hlavným cieľom rozložiť jednotný odpor celoštátnych odborových organizácií ich regionalizáciou.

Na jar budúceho roka sa budú konať parlamentné voľby. Ale už teraz sa pripravuje rozsiahle prenesenie kompetencií na regióny. Podľa listu La libre Belgique predseda flámskej socialistickej strany SP žiada, aby reforma štátu zahrnula “predovšetkým politiku zamestnanosti, lebo z hľadiska trhu pracovnej sily sa podstatne líši Valónsko od Flámska.” Toto povedať znamená byť prevodovou pákou požiadaviek Medzinárodného menového fondu.

Liberálna strana francúzsky hovoriacich občanov vyhlásila, že je “otvorená pre diskusiu o zamestnanosti” a “pripravená preskúmať, aké kompetencie navyše by sa mohli presunúť na regióny”. Socialistická strana francúzsky hovoriacich sa až doposiaľ vyslovovala za zachovanie celoštátneho systému sociálneho zabezpečenia a kolektívnych zmlúv. Ale s odôvodnením, že takýto postoj zaujímajú len socialisti valónski [a nie flámski], sa jej vedenie zameriava na politiku vytvárania “jednotného frontu” všetkých valónskych strán, ľavice i pravice, aby sa “rokovalo” so stranami flámskymi, takisto jednotnými. Politika takýchto “frontov” vytvára bezvýchodiskovú slepú uličku: alebo sa obom “frontom” nepodarí dôjsť k dohode a potom federálne štátne inštitúcie upadnú do totálneho chaosu a bude ohrozená jednota krajiny, alebo k dohode dospejú, čo bude znamenať regionalizáciu a s ňou likvidáciu mnohých sociálnych vymožeností.

Jediná nádej pre pracujúcich flámskych tak ako valónskych je v jednote všeodborovej ústredne FGTB. [...] K výzve odborových aktivistov za zachovanie jednoty FGTB sa pripojilo 500 signatárov, medzi nimi významná krajská organizácia SETCA [zväzu verejných zamestnancov] z kraja Brusel - Halle - Vilvorde. [...]

domů