Stanovisko k vojne proti Libanonu

Vestník Medzinárodnej dohody Informations internationales, N̊ 193 (25. júla 2006) publikuje výťah z článku týždenníka francúzskej Strany pracujúcich Informations ouvrières č. 753 z 27. júla [tak] venovaného súčasnej vojne na Strednom východe - so zrejmým úmyslom zoznámiť čitateľov so stanoviskom EIT. Preberáme materiál v úplnosti z Informations internationales, ale bez informácií o protestoch proti izraelskej agresii organizovaných na celom svete vrátane Izraela, ktoré tam nasledujú. (V ďalších číslach Informations internationales sú informácie o podpore pre iniciatívu palestínskych žien, prichádzajúcej z Alžírska a ďalších afrických i iných krajín.)

Palestínsky ľud chce žiť!

» Palestínske ženy z Nazaretu, ktoré manifestovali 3. júla tohoto roku na výzvu [časopisu] Sawt el-Amel (Hlas pracujúceho), aby žiadali ženy celého sveta o pomoc, hovoria: “Ukradli nám našu pôdu! Teraz nám berú našu prácu!” Jeden robotník, ktorý podpísal ich výzvu, dodáva: “A teraz im berú aj život!”

Výzvu žien z Nazaretu dnes podpisujú robotníčky a robotníci, aktivisti všetkých politických tendencií, v 39 krajinách celého sveta.

Čo sa to dnes odohráva? Fakty sú jasné. Hľa, niekoľko výňatkov zo svetovej tlače: Jeden izraelský plukovník sa vyjadril: “Nemôžeme si dovoliť, aby sme nezvíťazili v tejto vojne, bez ohľadu na riziká, že budú zasiahnutí civili.” List Figaro komentuje: “Izraelská ofenzíva už teraz premenila na popol veľkú časť sociálnych a výchovných objektov kontrolovaných Hezbollahom.” A ten istý list dodáva: “Jeruzalemská vláda je rozhodnutá poskytnúť izraelskej armáde dostatok času na ‘dokončenie roboty’ - aby sme opakovali výraz použitý prezidentom G.W. Bushom.”

Toto sú fakty. Od začiatku izraelskej vojenskej operácie “Letný dážď”, zahájenej 28. júna, bolo v pásme Ghazy zabitých 117 Palestíncov, prevažne civilov. Za jeden jediný deň 20. júla bolo v meste Maghazi, dobytom izraelskými tankami, 15 Palestíncov zabitých a viac ako sto zranených. V Libanone bolo za dva týždne podľa oficiálnych údajov zabitých viac ako 400 ľudí, z toho 325 civilov. 700 tisíc žien, detí a starcov bolo donútených na útek, čo UNICEF [organizácia OSN na ochranu detí] označila za “situáciu extrémnej katastrofy”.

Americká štátna tajomníčka Condoleezza Rice práve prišla do Libanonu. Čo na to hovorí? “Nadišiel čas nového Blízkeho východu.” “Nový Blízky východ”, vyznačený krvou národov! Je toto možné tolerovať?

Alžírska tlač oznámila, že “veľvyslanectvo USA v Alžíre pozvalo alžírskych i zahraničných novinárov na tlačovú konferenciu, ktorú usporiada 27. júla americký veliteľ ochrany pobrežia Northland z príležitosti svojej návštevy v alžírskom prístave.” Alžírski novinári bez rozdielu politických postojov na toto pozvanie odpovedali nasledujúcim vyhlásením: “V súčasnej situácii sa nám toto pozvanie vidí prinajmenšom nemiestne. Na znamenie solidarity s libanonským a palestínskym hnutím odporu [...] my, alžírski novinári, podpisovatelia tohoto vyhlásenia, vyzývame na bojkot tejto tlačovej konferencie.”

Také sú fakty! V liste zaslanom redakcii Informations ouvrières a publikovanom 20. júla jeden židovský aktivista z Palestíny píše: “Palestínsky ľud, vystavený neprestajnej izraelskej agresii, má právo sa brániť. (...) Hovorím to ja ako vnuk zavraždeného v Osvietimu a pravnuk rodiny vyvraždenej v lodžskom ghete.”

Posúďte sami! Pozrite si mapy z roku 1947 a porovnajte ich s dnešnými: ukazujú, ako bol palestínsky ľud vyháňaný zo svojej pôdy, aby sa z neho dnes stali obyvatelia “bantustanov”, ohrození vyhladením. Dá sa to tolerovať?

Urobili sme si z listu židovského aktivistu z Palestiny tento záver: “Požadujme bezpodmienečný odchod všetkých izraelských ozbrojených síl z Ghazy a Predjordánska! Požadujme zastavenie všetkých agresívnych činov izraelskej armády!”

(Leták vydaný Stranou pracujúcich 26. júla 2006.)

domů