XIII. Stretnutie odborových delegátov v Ženeve 11. júna 2006

Debata o budúcej Medzinárodnej konfederácii odborov

List kancelárie Medzinárodnej dohody pracujúcich

Kolegovia,

z čítania informácií, ktoré nám došli, je zrejmé, že pokračujú diskusie medzi organizátormi príprav na vyhlásenie novej medzinárodnej odborovej ústredne. Má byť vyhlásená 1. novembra t.r. vo Viedni - po tom, čo budú súčasne rozpustené Svetová konfederácia práce (CMT) a Medzinárodná konfederácia slobodných odborov (CISL). Meno novej ústredne ešte nebolo definitívne stanovené, ale bude sa pravdepodobne volať Medzinárodná konfederácia odborov (CIS). Jej prvým generálnym tajomníkom bude terajší šéf CISL, Brit Guy Ryder. Už samotná forma je otázna z hľadiska odborovej demokracie: delegáti kongresu vo Viedni budú v skutočnosti postavení pred hotový fakt.

Dňa 11. júna 2006 sa zišli delegáti z 21 krajín v Ženeve na XIII. stretnutí [...], ku ktorému dala podnet Medzinárodná dohoda pracujúcich. Na tomto stretnutí sme mali príležitosť diskutovať o danej skutočnosti “novej medzinárodnej odborovej ústredne”. Po diskusii [...] bolo rozhodnuté “organizovať debatu podľa možností každej krajiny i v bulletine Medzinárodnej dohody [...]” a “poveriť kanceláriu Dohody, aby zostavila list určený všetkým príslušným organizáciám a všetkým delegátom kongresu, ktorý sa bude konať 1. novembra vo Viedni, a upozornila ich na nutnosť zachovať nezávislosť odborových organizácií.”

V tejto súvislosti chce kancelária Dohody pripomenúť niektoré základné princípy robotníckych odborov [...]. Zároveň treba pripomenúť základné princípy, na ktoré sa opieralo vytvorenie Medzinárodnej dohody: “Medzinárodná dohoda nekonkuruje žiadnej organizácii robotníckeho hnutia. Jej úlohou nie je dávať akékoľvek pokyny. Ale je jej povinnosťou informovať, varovať a diskutovať o otázkach, ktoré sa týkajú budúcnosti robotníckeho hnutia.” V tomto zmysle je kancelária Dohody povolaná vyjadriť úvahy spojené s pripravovaným zjednotením medzinárodných odborových ústrední.

V priebehu XX. storočia bola medzinárodná organizácia odborov ťažko postihnutá politickými, ekonomickými a sociálnymi katastrofami, ktoré sa odohrali v mnohých krajinách Európy. Vojny a nástup totalizmov rôzneho druhu postihli celé odborové hnutie vrátane jeho internacionálnej základne, lebo často - aj v mene proletárskeho internacionalizmu - spochybnili myšlienku triednej solidarity prekračujúcej hranice jednotlivých národných štátov.

Medzinárodné robotnícke združenie, ktorého vznik bol vyhlásený v Londýne v roku 1864, sa zakladalo na princípe, že robotníci nemajú vlasť; jeho ústrednou myšlienkou bolo presvedčenie, že “oslobodenie pracujúcich bude dielom ich samých”. Trieda vykorisťovaných tak už v tom čase vyjadrila ideál, ktorý oduševňoval bojovníkov za jej definitívne oslobodenie - skončiť vykorisťovanie jednej triedy druhou.

Ešte dnes, napriek opačným tvrdeniam stúpencov globalizácie, je to “triedne hľadisko”, čo vyznačuje autentické odborové hnutie v meradle národnom rovnako ako medzinárodnom. Globalizácia a jej ekonomické a sociálne dôsledky sú dôkazom, že nevyhnutný protiklad medzi vlastníkmi prostriedkov výroby a výmeny a tými, ktorým toto vlastníctvo prináša utrpenie, je zreteľnejší než inokedy. Z toho vyplýva, že je treba udržiavať a riadiť ustavičný triedny zápas, vyrastajúci z protikladnosti záujmov vo svetovom meradle. Vykorisťovanie práce kapitálom nebolo nikdy tak gniavivé. Štatistiky o zamestnanosti a mzdách, ktoré nedávno vypracovala Medzinárodná organizácia práce (za účasti svojho riaditeľa Juana Somaviu), potvrdzujú intenzitu tohto vykorisťovania. Preto je viac ako inokedy nutné, aby sa zachovali odborové organizácie zastupujúce záujmy námezdných pracovníkov a aby aktívne bojovali za ich triedne záujmy. Milióny pracujúcich celého sveta, vydaní napospas nezamestnanosti, nízkym mzdám, nepevným pracovným pomerom, chudobe a krajnej biede sú svedectvom o tom, že kapitalistická spoločnosť je na konci s dychom. Pred očami ľudí odsúdených na hlad, choroby a smrť sa každodenne ukazujú krikľavé sociálne nerovnosti. Barbarstvo už nie je len pred bránami, je tu. Dotýkame sa ho každodenne.

Vytvorenie jednotnej medzinárodnej organizácie, ku ktorému má dôjsť 1. novembra vo Viedni, je na prvý pohľad dobrá vec, už preto, že jednota môže robotníckemu hnutiu byť len na osoh, lebo zvyšuje účinnosť jeho akcií. Ale čítanie prípravných dokumentov týkajúcich sa budúceho nového útvaru, nech už boli zverejnené alebo sú rozširované “pod kepienkom” a neformálne, vnucuje mnohé otázky.

Všeobecne povedané, je vznik CIS v zhode so súčasnou tendenciou globalizácie a “svetového riadenia”. Už sme sa neraz vyjadrili k tomu, že globalizácia a “svetové riadenie” smerujú uvedomelo a otvorene k odstráneniu národného štátu ako rámca, v ktorom sa odohráva politické rozhodovanie. “Svetové riadenie” v súčasnom stave zrodu je zamerané na premenu geografického rámca národného štátu na regióny. Na úrovni vrcholka pyramídy má tento proces urýchliť “reforma OSN” a špecializovaných medzinárodných inštitúcií. V celkovej perspektíve má byť pilierom tohto “riadenia” takzvaná “občianska spoločnosť” vo svojej socioekonomickej funkcii základu neototalitárnej spoločenskej štruktúry. Takzvané “nevládne organizácie”, poverované funkciou vyjadrovať občiansku spoločnosť, hoci sú úplne mimo akéhokoľvek mandátu vychádzajúceho z všeobecných volieb, majú byť pilierom tohoto “svetového riadenia”.

Z čítania oficiálnych dokumentov publikovaných protagonistami “zjednotenia odborov” jasne vyplýva, že zjednotená medzinárodná odborová ústredňa už ďaleko pokročila po ceste integrovania sa do inštancií globalizácie. Takzvané “celospoločenské problémy” v jej poňatí ďaleko prevažujú nad otázkami striktne odborovými, to znamená nad obhajobou špecifických materiálnych a morálnych záujmov námezdných pracovníkov, teda nad záujmami triednymi.

Pripomeňme k tomu ešte, že “občianska spoločnosť”, o akej hovorili už Tomáš Aquinský, Machiavelli, Rousseau, Hegel, Marx atď., je niečo celkom iné. Predovšetkým treba zdôrazniť skutočnosť, že občianska spoločnosť je rozdelená na spoločenské triedy s protikladnými záujmami.

Práve to je ten dôvod, prečo pracujúci, vykorisťovaní celého sveta, potrebujú mať na úrovni jednotlivých národných štátov, ale i na úrovni medzinárodnej svoje odborové organizácie, ktorých úloha nie je v tom, aby družne sprevádzali reakčné smery, ale aby im čelili a pomáhali národným organizáciám v ich boji proti zhubným prejavom kapitalizmu a imperializmu.

Na to by mali pamätať delegáti kongresu, ktorý je zvolaný na 1. november do Viedne.

S odvolaním na demokratické princípy, ktoré nás vedú, vás žiadame, aby ste nás zoznámili so svojim stanoviskom.

20. júla 2006

Kancelária Medzinárodnej dohody pracujúcich.

domů