XIII. Medzinárodné stretnutie odborárov v Ženeve 11. júna 2006

Tak ako už tradične, aj tento rok usporiadala Medzinárodná dohoda pracujúcich (EIT) medzinárodné stretnutie odborových predstaviteľov z príležitosti výročného zasadnutia pléna Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v Ženeve. Tentoraz sa na ňom zúčastnili delegácie z 21 krajín - Alžírska, Bangladéša, Belgicka, Beninu, Burkiny Faso, Burundi, Čadu, Francúzska, Gabunu, Indie, Nemecka, Nigeru, Pakistanu, Pobrežia slonoviny, Rumunska, Senegalu, Sýrie, Švajčiarska, Švédska, Talianska a Toga. Tohoročná diskusia sa sústredila predovšetkým na pripravované zlúčenie dvoch medzinárodných odborových organizácií, Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov (CISL) a Svetovej konfederácie práce (CMT), z ktorých má na kongrese zvolanom do Viedne na 1. november t.r. vzniknúť nová svetová ústredňa. Na záver diskusie prijalo zhromaždenie rezolúciu, ktorá vyzýva sekretariát Medzinárodnej dohody, aby organizoval pokračovanie diskusie v každej jednotlivej krajine i v medzinárodnom meradle, počínajúc zverejnením všetkých materiálov zo ženevského stretnutia, a poveruje ho, aby sa v mene Dohody obrátil na všetky delegácie viedenského kongresu a na všetkých delegátov osobitným listom s upozornením na túto diskusiu a na nutnosť dbať o zachovanie nezávislosti odborov.

V zhode s touto rezolúciou uverejňuje parížsky vestník EIT Informations internationales počínajúc číslom 187 z 20. júna 2006 v plnom rozsahu materiály pripravené pre toto stretnutie a diskusné príspevky tam prednesené. (Sú dostupné tiež na internetovej adrese www.eit-ilc.org.)

V tomto Bulletine uverejníme v preklade vybrané diskusné príspevky a spomenutý list EIT delegátom viedenského kongresu. Materiály zaradené do tohoto čísla sú preložené z Informations internationales N̊ 191 z 11. júla 2006. Preklad je skrátený.

Jean-Pierre Page (Francúzsko)

Mám štyri poznámky: 1. Predovšetkým sa nazdávam, že otázky svetového riadenia, MOP a novej medzinárodnej odborovej ústredne [...] treba chápať v súvise s prehlbovaním krízy kapitalistického systému a súčasným narastaním odporu a triednych bojov v medzinárodnom meradle [...]

2. Dnešná zásadne nová situácia [...] ukazuje, že odborové hnutie, ktoré sa musí vyrovnávať s novými, zatiaľ nepoznanými úlohami, nie je, ako sa mi vidí, na úrovni týchto požiadaviek, nie je schopné dať náležitú odpoveď svojou činnosťou ani predložiť perspektívu. [...] V skutočnosti je to preto, že odborové hnutie takisto ako politické strany, ktoré vyrástli z robotníckeho hnutia, sú v hlbokej kríze - kríze účinnosti, dôveryhodnosti a reprezentatívnosti, a to zvlášť vo vzťahu k prostrediu pracujúcich, ale i k mládeži a vôbec všetkým vrstvám, na ktoré sa tradične obracia (ako sú pracujúci v neformálnych pracovných pomeroch bez práv, nezamestnaní a pod.), ale kde odbory takmer neexistujú. Napríklad CGT je najväčšia odborová organizácia Francúzska, ale jej členská základňa je z 65% tvorená pracujúcimi verejného a znárodneného sektora. V priemyslovo rozvinutých i rozvojových krajinách je dnes veľká masa pracujúcich celkom mimo odborového hnutia a jeho vplyvu. To je dôležitý fakt a výzva, ku ktorej sa treba postaviť čelom, ak nechceme, aby pokračoval proces ochabovania, ktorý je v plnom chode.

3. Mnoho tu bolo povedané o MOP a jej obrane. Súhlasím, ale nemali by sme upadnúť do naivity. MOP iste zohrala významnú úlohu pri vypracovaní noriem, medzinárodných konvencií atď., ktoré sú pre pracujúcich veľmi dôležité; ale zároveň predsa vieme, aké sú tu limity, že problémom je nielen ratifikácia, ale aj aplikácia týchto noriem a konvencií. V tomto ohľade je treba stále znovu opakovať, a toho opakovania nikdy nie je dosť, že krajinou, ktorá ratifikovala zo všetkých najmenej konvencií a pritom navyše odmieta aplikovať i tie, ktoré ratifikovala, sú USA.

MOP je odrazom pomeru síl a nečudo, že sa nerozvíja, ale smeruje k opačnému koncu - k tomu, aby sa stala súčasťou nového svetového poriadku. Podľa môjho názoru kráča k rozchodu so svojou minulosťou; jej fungovanie je pre súčasný imperialistický systém anachronizmom a MOP sa radikálne obracia chrbtom k záujmom pracujúcich a odborovým organizáciám. Hovoríme o tripartizmu a jeho obrane. Súhlasím. Ale čo je dnešný tripartizmus? Funguje podľa zásady dvaja proti jednému. Neprikrašľujme veci. Dodávam, že pokiaľ sa týka fungovania MOP, treba mať odvahu konštatovať, že v MOP už dlhé desaťročia dominuje CISL, ktorá vďaka svojej reakčnej úlohe a vplyvu na chod MOP znemožňuje skutočné zastúpenie pracujúcich a ich zasahovanie do fungovania MOP. Bohaté krajiny ako USA a Európa, patróni, s tým rátajú a vedia túto situáciu využiť, ale dnes to dosiahlo svoju hranicu, je treba spáchať alebo harahiri alebo skok vopred, k účasti na novom riadení sveta. Tu sa rodí myšlienka vytvoriť novú medzinárodnú ústredňu. Existujúci systém už nezodpovedá tomu, čo sa od neho očakáva, preto je treba ho zmeniť, aby sa priblížil predstave opísanej vo vychýrenej správe o “sociálnych dôsledkoch globalizácie”, ako ju vypracovala skupina expertov zastupujúcich odbory, “nevládne organizácie”, multinacionálne spoločnosti a medzinárodné finančné inštitúcie... Doplňujem ešte jedno: MOP je u kolísky myšlienky partnerstva medzi MOP a Svetovou organizáciou obchodu. Tá vznikla v Ženeve, prišiel ju sem predniesť Clinton. Dnes ju vyhlasuje za svoj cieľ časť medzinárodného odborového hnutia, predovšetkým CISL. Partnerstvo medzi MOP a Svetovou organizáciou obchodu má slúžiť na to, aby sa sociálny pokrok spojil s vývojom medzinárodného obchodu, čo je samozrejme v zhode s cieľom nového svetového poriadku.

Preto myslím, že je potrebné nielen mať reálny obraz o MOP, ale aj pozerať sa na jej fungovanie pohľadom robotníckeho bojovníka. Bez toho by sme asistovali pri tom kvalitatívnom skoku, na ktorý sa MOP chystá a ktorého podstata bude, že sa z nástroja kapitalistickej, imperialistickej svetovej politiky premení na jej iniciátora.

4. Nakoniec zopár slov o novej medzinárodnej ústredne: [...] Je to naozaj dôležitá otázka a bude treba o ňu bojovať v každej z našich organizácií a udržovať debatu o nej na medzinárodnej úrovni. Lebo napriek tomu, že sa o tej otázke konalo už niekoľko kongresov na celom svete, sme nútení konštatovať neznalosť o skutočnom zmysle tejto novej organizácie. Myslím, že je treba sa na otázku pozerať v súvislosti s krízou odborového hnutia, jeho novou skladbou a cieľmi kapitálu. Nezabúdajme, že projekt novej medzinárodnej ústredne je predovšetkým európsky projekt, spojený s najbohatšími odborovými ústredňami. Jedným z jeho iniciátorov je Gabaglio, bývalý generálny tajomník CES. [...]

Všetci súhlasíme, že jednota odborov je potrebná. Ale jednota na čo? Na to, aby sa bojovalo, rozširovala solidarita, alebo prikyvovalo alebo dokonca spolupôsobilo na novom svetovom poriadku? To je cieľom CISL-CMT.

Napokon je tu ešte tretia medzinárodná organizácia, volá sa Svetová odborová federácia a práve mala svoj kongres v Havane. Zúčastnilo sa na ňom 250 organizácií zo 78 krajín, čo dnes predstavuje nepopierateľnú silu. Bola to napríklad praktická otázka pre brazilskú CUT: napriek tomu, že CUT ako celok sa hlási k CISL, jedna jej časť, predstavujúca asi 20% jej sily, práve pristúpila k SOF. Jestvujú teda aj iné svetové odborové ústredne. Ale jestvujú aj odborové organizácie, podľa môjho názoru dôležité, dokonca je to ich väčšina, ktoré sa nezapojili do žiadnej medzinárodnej ústredne a sú teda z debaty vylúčené. Vidí sa mi to ako neprijateľné.

Myslím, že predkladať otázku odborovej jednoty je správne. Pracujúci a odbory na celom svete naliehavo potrebujú spojiť sa k boju proti kapitalistickej globalizácii. Ale tento projekt [zlúčenia CISL-CMT] nezodpovedá tejto nútnosti, naopak je vymyslený s cieľom úplne opačným. [...]

Mali by sme usporiadať veľkú debatu o tom, aké medzinárodné odborové centrály potrebujeme. Zoči-voči súčasnej ekonomickej a sociálnej politike je európske odborové hnutie v úpadku. Prijať v tejto situácii organizačné princípy, ktoré chce presadiť táto nová centrála, by nielenže vyvolalo nové sklamanie, ale nastolilo by otázku konca odborového hnutia ako takého.

domů