Bolívie

Materiály Medzinárodnej dohody pracujúcich (výber)

Aké východisko zo situácie?

List korešpondenta EIT z Bolívie

V čase, keď nová vláda zvoláva Ústavodarné zhromaždenie a vyhlasuje referendum o “autonómii” regiónov, zvoláva COB rozšírené celonárodné zhromaždenie.

V nedeľu 5. marca 2006 uzavrela Moralesova vláda s pravicovou opozíciou dohodu, že voľby do Ústavodarného zhromaždenia sa majú konať 2. júla. Toho istého dňa sa uskutoční v deviatich departementoch krajiny aj referendum o ich autonómii. Zvolení členovia Ústavodarného zhromaždenia budú v tejto otázke [regionalizácie krajiny] viazaní autoritatívnym mandátom. Táto dohoda bola vyhlásená vo forme zákona prijatého parlamentom. Stretla sa s nesúhlasom veľkej väťšiny robotníckych a ľudových organizácií krajiny.

Dňa 7. marca COB vyhlásila, že podáva proti spomenutej dohode sťažnosť ústavnému súdu. Výkonný tajomník COB Solarčs oznámil, že sťažnosť už bola podaná a vyzval všetky odborové organizácie na všetkých úrovniach, aby sa k nej pripojili. Zároveň vyhlásil, že pre prípad, že táto legálna procedúra nebude mať úspech, má poverenie zorganizovať priamu akciu proti rozhodnutiu vlády. Povedal doslova: “Pán Morales, ktorý sa vyhlasuje za prezidenta všetkých Bolívijčanov, nás núti k radikálnym opatreniam. Sklamal nás. Začal zrádzať program Októbra.” (V októbri 2003 sa uskutočnila veľká ľudová mobilizácia, ktorá vyhlásila jednotné dve požiadavky: znárodniť ropný priemysel bez odškodnenia vlastníkov a zvolať Ústavodarné zhromaždenie s plnými mocami.) Solarčs pokračoval: “Podľa nás musí mať Ústavodarné zhromaždenie všetku moc, vrátane práva zrušiť mandát prezidenta. Opak znamená zradu vlasti.”

Dohoda uzavretá mezi vládou a pravicou implikuje obmedzenie právomoci Ústavodarného zhromaždenia. Podľa odborovej federácie departementu Oruro (kde sú cínové bane a ktorý je baštou zväzu baníkov) vyjadruje spomenutá dohoda vyhlásená ako zákon len a len záujmy oligarchie zo Santa Cruz. Pripomeňme, že táto oligarchia presadzuje totálnu autonómiu na Bolívii v skutočnosti preto, aby mohla sama priam rokovať s multinacionálami. Santa Cruz a Tarija spolu predstavujú 87% zásob bolívijského zemného plynu.

Podľa zákona, ktorý bol takto práve vyhlásený, bude zvolaním Ústavodarného zhromaždenia nastolená regionalizácia krajiny. V každom departemente bude vytvorená ozajstná vláda. Zároveň tento nový zákon vopred zbavuje zvolávané Ústavodarné zhromaždenie jeho plnej moci, lebo predpokladá ďalšie fungovanie súčasného parlamentu. Predák federácie COB v departemente Oruro Miguel Zubieta vyhlásil, že referendá, ktoré sa majú konať zároveň s voľbami do Ústavodarného zhromaždenia, majú za cieľ zachovať kontrolu multinacionál nad prírodným bohatstvom krajiny.

COB sa zvoláva na koniec marca zhromaždenie rozšíreného vedenia, aby previedlo analýzu nového zakona a rozhodlo o najúčinnejších opatreniach proti nemu. Zoči-voči ľudu má COB ohromnú zodpovednosť. Budúcnosť bolívijských pracujúcich a celého národa závisí do značnej miery od jej rozhodnutia, akým spôsobom naloží s mandátom, ktorý jej zverilo zhromaždenie robotníkov a ľudu, ktoré sa konalo v dňoch 10. a 11. decembra 2005 v meste El Alto (za podpory EIT). Tam bolo rozhodnuté: “Uskutočniť v marci regionálne ľudové zhromaždenia. Tie majú menovať svojich delegátov, ktorí vytvoria ľudové národné zhromaždenie, ktoré sa zíde 10. apríla 2006 v meste El Alto.”

Z hľadiska robotníckeho hnutia a jeho organizácií je to stávka. Ofenzíva Moralesovej vlády je zameraná na obnovenie rokovaní o kontraktoch s naftovými spoločnosťami. Tieto rokovania ohrozujú znárodnenie a jednotu krajiny. Čeliť tejto ofenzíve sa dá zvolaním ľudového národného zhromaždenia, okolo ktorého treba zjednotiť všetky utláčané vrstvy obyvateľstva, predovšetkým roľníkov. Len tak sa podarí zabrániť rozkladu národného štátu a strate jeho zvrchovanosti. COB sa musí chopiť tejto iniciatívy.

(Informations internationales, Paríž, N° 174,14. marca 2006.)

COB zvoláva II. ľudový celonárodný summit robotníkov a roľníkov

List korešpondenta EIT z 12. apríla 2006

Ústredný výkonný výbor COB zvolal na dni 18. a 19. apríla Druhý ľudový celonárodný summit robotníkov a roľníkov. Organizuje ho COB, Federácia baníkov, departementálna únia COD La Paz a Ústredňa vidiečanov CSUTCB. Summit sa zíde v deň zahájenia kampane k voľbám do Ústavodarného zhromaždenia, ktoré sa budú konať 2. júla 2006.

Vláda Evo Moralesa zvoláva Ústavodarné zhromaždenie, ktoré má premeniť krajinu na regióny. Pripomeňme, že voľby 18. decembra [2005] priniesli strane MAS víťazstvo a Moralesovi kreslo prezidenta. Želaním väťšiny robotníkov a roľníkov, ktorí zvolili Moralesa, bolo znárodnenie priemyslu ropy a zemného plynu bez náhrady, ako aj zvolanie Ústavodarného zhromaždenia s plnými mocami.

Štyri mesiace po týchto voľbách vláda ústami ministra plánovania Carlosa Villegasa vyhlásila, že znárodnenie nebude znamenať vyvlastnenie. Zároveň si dala v parlamente schváliť zákon, ktorý ustanovuje, že voľby do Ústavodarného zhromaždenia budú v deviatich departementoch sprevádzané referendom, ktorého výsledky budú záväzné pre zvolených poslancov Ústavodarného zhromaždenia. Touto cestou má Ústavodarné zhromaždenie len potvrdiť regionalizáciu krajiny a vysoké právomoci guvernérov vrátane možnosti uzavierať priame dohody s multinacionálami.

Presne toto bolo požiadavkou multinacionálnych spoločností, ktoré samozrejme radšej rokujú s miestnymi oligarchiami než s celonárodnou vládou. Zvolávané Ústavodarné zhromaždenie má teda podľa zákona úlohu reformovať Ústavu, ale zároveň je jeho plná moc obmedzovaná. V posledných mesiacoch sa väťšina odborových organizácií robotníkov a roľníkov vyslovila proti takémuto “Ústavodarnému zhromaždeniu”.

Cieľom summitu je zvolať ľudové národné zhromaždenie. [...] Ľudové zhromaždenia sú tradičnou formou organizovanosti, ktorá sa objavovala už v minulých revolučných konfliktoch v Bolívii. Z takýchto zhromaždení sa tiež zrodili odborové a ľudové organizácie tejto krajiny. Počas revolučného vystúpenia ľudu v máji až júni 2005 sa konalo ľudové zhromaždenie v meste El Alto. Zúčastnili sa na ňom delegáti odborov, závodov a ľudových štvrtí.

Medzinárodná dohoda pracujúcich vydala výzvu na podporu II. summitu. Dňa 7. apríla vyzvala všetky organizácie, s ktorými je v styku, aby podporili II. summit, vyslali naň svoje delegácie a posielali mu pozdravy. [...]

(Informations internationales, Paríž, N° 179, 18. apríla 2006.)

Komentár Daniela Glucksteina na margo znárodnenia ropy a plynu:

» Začiatkom tohoto mesiaca vyhlásil novo zvolený bolívijský prezident vládne rozhodnutie o znárodnení (aspoň čiastočnom) priemyslu ropy a zemného plynu vo svojej krajine. Zo všetkých strán sa ozýva krik, najviac zo strany ropných multinacionál a vlády USA. Wall Street Journal z 2. mája píše, že bude treba “zvážiť, či opatrenia pána Moralesa znamenajú radikálny obrat doľava alebo či ide o minimum, ktoré možno urobiť preto, aby uspokojil voličov, ktorí ho vyniesli do prezidentského kresla.” Fakt je, že toto opatrenie bolívijskej vlády je súčasť revolučného kontextu. Od povstania v roku 2005 požaduje celý bolívijský národ, aby mal prírodné bohatstvo krajiny vo svojich rukách.

[...] Skupina “La Chispa”, organizácia sympatizantov Štvrtej internacionály v Bolívii, vydala vyhlásenie: “Po dlhých rokoch boja za národnú zvrchovanosť nad prírodnými zdrojmi bolo teraz podniknuté prvé opatrenie. Nemožno nevidieť, že o túto zmenu sa najviac zaslúžili robotníci, vidiečania, domorodé národy a mládež Bolívie [...]. Dnes sa musia pracujúci ľudia a jeho organizácie mobilizovať a organizovať, aby zmarili všetky pokusy amerického imperializmu a multinacionál o zachovanie ich kontroly nad našimi prírodnými zdrojmi, nech už to budú pokusy vojenské alebo ekonomické. Bráňme dekrét DS 28.701! Odmietnime akýkoľvek pokus o “medzinárodnú arbitráž”! Každý podnik, ktorý nebude rešpektovať dekrét DS 28.701, treba okamžite vyvlastniť bez náhrady! Prírodné zdroje Bolívie patria jej národu!” Práve táto revolučná mobilizácia, ktorá zintenzívňuje od času zvolenia Moralesa prezidentom, presadila znárodňovací dekrét. [...]

Nech budúci vývoj priniese čokoľvek, toto opatrenie, ktoré nasleduje po podobných činoch Chávezovej vlády vo Venezuele, kladie jednoduchú otázku: Je právom suverénnych národov, je demokratické, aby si zabezpečovali kontrolu bohatstva uloženého v podzemí svojej krajiny? [...] Medzi zámienkami, ktoré sa uvádzajú na ospravedlnenie intervencií proti Iránu, Chávezovej Venezuele a prípadne proti bolívijskému rozhodnutiu o znárodnení [...] sa uvádza tiež “argument”, že zvyšovanie cien ropy ohrozuje svetové hospodárstvo. Nikto nespochybňuje fakt závratnej špirály vzrastu cien ropy. Za štyri roky (od začiatku roku 2002 do mája 2006) stúpla cena za barel z 20 na takmer 75 dolarov, teda vyše 300%. Ale kto je za to zodpovedný?

“Ceny ropy budú stúpať sčasti preto, že ponuka nestačí stúpajúcej spotrebe”, vyhlasuje departement energie americkej vlády vo svojej správe za mesiac apríl 2005. Lenže, ak sa spoľahneme na údaje Medzinárodnej agentúry pre energiu, predstavovalo zvýšenie dopytu v roku 2005 [...] 1,8%. Je ťažko pripustiť, že by zvýšenie dopytu o 1-2% spôsobilo explóziu cien o 300%. [...] Zvyšovanie cien ropy je spôsobené masívnou špekuláciou. [...]«

(Úryvky z úvodníka D. Glucksteina v časopise La Verité č. 655-656, máj 2006.)

domů