Bolívie

V ústrety výbušnej pozemkovej reforme

(Materiály z listu Courrier international, No 812 z 24. mája 2006)

Nasledujúci článok, interview a poznámku sme preložili z francúzskeho magazínu Courrier international, č. 812 zo dňa 24. mája 2006, ktorý tieto materiály cituje ako prevzaté z týždenníka Los Tiempos vychádzajúceho v Cochabambe. Hlavný článok je označený ako správa dopisovateľa z La Pazu. Tieto materiály sme vybrali s ohľadom na ich informatívnu hodnotu - možno, že najviac o budúcnosti. Možno, že to naznačuje už prorocký nadpis! Musíme preto zdôrazniť, že hodnotenia a postoje v týchto materiáloch obsiahnuté v žiadnom prípade nevyjadrujú postoj EIT voči bolívijskej revolúcii. O tomto postoji - bezpodmienečnej podpore pre Hnutie bezzemkov, vidiečanov a baníkov - vypovedajú celkom jasne nasledujúce materiály v našom súbore.

Redakcia Bulletinu

Evo Morales rozhodol rozdeliť neobrábanú pôdu latifundistov chudobným roľníkom: opatrenie, ktoré nepochybne vyvolá určité konflikty.

Vláda Evo Moralesa má v úmysle skončiť s neproduktívnymi latifundiami, zvlášť v departementoch Santa Cruz (čo je najbohatšia provincia krajiny s bohatstvom ropy), Pando (na severovýchode) a v oblasti El Chaco na juhu. Skoro bude vyhlásený príslušný zákon sprevádzaný množstvom dekrétov, ktorý predpokladá vyvlastnenie neobrábanej poľnohospodárskej pôdy veľkostatkov.

Pripravované opatrenia zmenia zákon č. 1715, nazvaný “Národný ústav pozemkovej reformy”, ktorý v 50. rokoch minulého storočia zákonne upravil systém latifundií v krajine. Tieto nové reformy chce šéf štátu presadiť ešte pred 6. augustom tohoto roku, dňom, na ktorý je zvolané Ústavodarné zhromaždenie a ktorým sa začne veľká prestavba štátu. Vláda dúfa, že takto dokáže rýchlo presadiť hlboké zmeny v poľnohospodárstve krajiny. Zástupca ministra poľnohospodárstva Alejandro Almaraz uznáva, že veľkí pozemkoví vlastníci by sa mohli ukázať ako neprajní reformám, a to najmä tí zo Santa Cruz, ktoré je ekonomickým srdcom krajiny, volilo proti Evo Moralesovi a žiada si rozsiahlú autonómiu. Alejandro Almaraz tiež tvrdí, že vláda nezaváha použiť štátnu ozbrojenú moc na zabranie rozsiahlych pozemkov, ktoré sú v držbe hŕstky vlastníkov. “Samozrejme, že ide o novú pozemkovú reformu! Ale predovšetkým je to zásadné prebudovanie socioekonomických a inštitucionálnych štruktúr poľnohospodárstva”, vyhlasuje. Pozemková reforma z roku 1953 do istej miery umožnila rozdelenie pôdy haciend domorodým obyvateľom Altiplana a jeho údolí, ale na východe krajiny viedla k vzniku nového druhu vykorisťovania. V čase diktátorských režimov sa dávali do vlastníctva politikom, lobbystickým skupinám a neexistujúcim družstvám ako ozajstné darčeky rozsiahle državy len s tým jediným obmedzením, že výmera pôdy venovanej pestovaniu dobytka neprekročí 50 hektárov. Španielsky slovník definuje latifundium ako stredoveké vlastnenie veľmi rozľahlého poľnohospodárskeho statku kresťanskými rytierskymi rádmi. Konkvistádori preniesli tento jav zo Španielska do Latinskej Ameriky. Charakterizuje ho nízka výnosnosť, extenzívne obrábanie pôdy a užívanie lacnej pracovnej sily. Až do druhej svetovej vojny tento typ prevažoval tak v Bolívii ako v celej Latinskej Amerike.

Vláda sa skutočne chystá presadiť zrušenie latifundií zakotvené v bolívijskej ústave. V Bolívii dnes ešte stále jestvujú dva typy latifundií: jednak tie spomenuté na východe krajiny. Tie sú neproduktívne a nezlučiteľné so sociálnymi a ekonomickými záujmami krajiny. Druhý typ latifundií sa označuje ako “pôda na výkrm” (tierra de engorde). Ide o desiatky tisíc hektárov, ktoré uchvátili alebo ktorých sa ilegálne zmocnili ich vlastníci s jediným cieľom pozemkovej špekulácie. Ľudia dostanú falošné dokumenty o vlastníctve a niekedy ani nepoznajú reálnu výmeru tisícok hektárov, ktorých sú vlastníkmi. Sú to obyčajne vplyvní politici. Reforma, ktorá teraz prebieha, má skonfiskovať desiatky tisíc hektárov neproduktívnej pôdy a rozdeliť ju domorodým Indiánom a ďalším vidiečanom.

Národný ústav pre pozemkovú reformu (INRA) usporiadal kontrolu v departementoch Santa Cruz a Pando na brazilskej hranici. Vyšlo najavo, že sú tam rozsiahle statky v ilegálnom vlastníctve Brazilčanov, ktorí toho využívajú na pestovanie geneticky modifikovanej sóje, ktoré je v ich krajine zakázané. Výskum uskutočnený INRA tiež ukázal, že Bolívia drží rekord v rámci celej Latinskej Ameriky čo do nahromadenia najväťšej rozlohy pôdy v rukách najmenšieho počtu vlastníkov. Súčasná reforma sa však nedotkne pôdy na Altiplane a v jeho údoliach, ktorá bola pridelená reformou v r. 1953, len pozemky vo vlastníctve štátu budú odovzdané kolektívnym vlastníkom a obciam. V Altiplane a jeho údoliach je ale veľmi citeľný nedostatok pôdy. Tamojšie hospodárstva sa označujú ako minifundios či dokonca surcofundios - tj. že sú tak nepatrné, že na nich možno pluhom vyorať len jednu brázdu (surco). Z toho dôvodu sa mnohí poľnohospodári rozhodli vstúpiť do tzv. TCO, kolchozov pre domorodcov, čo bolo domorodým obyvateľom aj prikázané zákonom z roku 1996. Alejandro Almaraz je presvedčený, že Ústavodarné zhromaždenie sa určite nevráti k týmto opatreniam [z diktátorských čias, pozn. Bulletin], skôr ich prehľbi [tak, hoci protizmyslné! - pozn. prekl.]

Poznámka toho istého časopisu o Hnutí bezzemkov M.S.T.:

Hnutie bezzemkov M.S.T. zdru_uje asi 250.000 rodín chudobných vidie_anov. Aktívne podporovalo volebnú kampa_ Evo Moralesa, po_adujúc zásadnú reformu zákona o rozdelení pôdy z roku 1996. Ten nasledoval po pozemkovej reforme z roku 1953 a týkal sa len 500 tis. hektárov neobrábanej pôdy. Od roku 1953 bolo rozdelených 109 miliónov hektárov, z toho polovica lesov. 57 miliónov bolo rozdelených medzi malých a stredných vlastníkov a ro_nícke dru_stvá. V rokoch 2000 a_ 2005 bolo najmenej 100 bezzemkov na východe krajiny zavra_dených preto, _e sa chceli zmocni_ pôdy.

Minister po_nohospodárstva revolu_nej bolívijskej vlády Hugo Salvatierra v tom istom liste (vý_atky):

○ Aké má vláda plány ohľadne poľnohospodárstva?

● Nová vláda sa usiluje o komplexné riešenie pre celý poľnohospodársky sektor, od vlastníctva pôdy až po výrobu a odbyt. Vedieme dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti v sektore poľnohospodárstva, šéfmi podnikov, roľníkmi, domorodým obyvateľstvom, ako aj s ekonomickým sektorom vo všetkých krajoch. Len potom spresníme stratégiu vyrovnaného rozvoja vidieka.

Poľnohospodárska politika sa musí zmeniť. Musíme skončiť s monokultúrami: kedysi to bola cukrová trstina či bavlna, teraz sója. Nemali sme diverzifikovanú politiku.

○ V čom sa odlišuje terajšia štruktúra vášho ministerstva od predchádzajúcej?

● Súčasné ministerstvo vykonáva agendu dvoch minulých, ministerstva poľnohospodárstva a ministerstva pre záležitosti domorodého obyvateľstva, a navyše sa stará o územný rozvoj a ochranu životného prostredia. ďalej tiež o všetko, čo súvisí s kokou, tj. jej pestovanie, priemyselné využitie i odbyt výrobkov.

Musíme uskutočniť ozajstnú pozemkovú reformu a vyriešiť konflikt ohľadne vlastníctva pôdy. Investujeme 107 miliónov dolárov na tento účel. Dnes je legalizované vlastníctvo len 14% pôdy. Druhá cesta je prevedenie pôdy do štátneho vlastníctva - v tomto prípade najmä pôdy neproduktívnej.

○ Je rozvoj poľnohospodárstva zameraný viac sociálne alebo výrobne?

● Je treba spájať politiku kapitalistického rozvoja vidieka s rozvojom sociálnym. Takmer 40% národného územia zaujímajú kolektívne hospodárstva - takzvané ayllus, indiánske komúny, kampy a TCO, kolektívne podniky domorodého obyvateľstva. Ich vlastnícke formy sú kolektívne a obrábanie pôdy a využívanie prírodných zdrojov sa odlišuje od kapitalistického. Komúny domorodého obyvateľstva napríklad vedia lepšie využívať prírodné zdroje. Štát musí podporovať tieto formy, čo nám umožní lepšie ochraňovať nielen naše domorodé obyvateľstvo, ale tiež naše prírodné zdroje. Napríklad pôjde o to, aby sa tieto teritória vyhradené pre domorodé obyvateľstvo premenili na veľké rezervácie ochrany prírody a ovzdušia. Štát musí podnecovať súkromné aktivity, ale so sociálnym obsahom. Nemôžeme pokračovať v jednostrannom dôraze na vývoz a znemožňovať si spotrebovať to, čo vyrábame.

○ Skúmali ste otázku financovania agroalimentárneho sektora?

● Rokujeme s niekoľkými medzinárodnými inštitúciami, aby sme získali fondy alebo vytvorili banky určené na pomoc výrobe tak v poľnohospodárstve ako aj v mestách a pritom diverzifikovali malé a stredné hospodárstva.

(Až potiaľ súbor materiálov z listu Courrier international)

domů