Nemecko na osudovom rázcestí

NIE reforme federálneho zriadenia!

H.-W. Schuster, Michael Altmann

Základný zákon Spolkovej republiky definuje od roku 1989 nemecký ľud ako zjednotený zvrchovaný národ a jeho štátne zriadenie ako “demokratický a sociálny, právny a spolkový štát”.

V rámci nemeckej jednoty sa robotníctvo zjednotilo do spoločných odborov, bojovalo za “rovnaké vymoženosti”, za ozajstnú sociálnu jednotu založenú na rovnakých právach námezdných pracovníkov a na sociálnych vymoženostiach rovnakých v celej krajine. Ale v dôsledku zatvárania podnikov a rušenia pracovných miest najprv na Východe, po následnom rozklade systému celonárodných tarifných zmlúv a pôsobením s tým spojenej sociálnej demontáže v celom Nemecku mu to bolo postupne znemožnené.

Úsilie o sociálne vyrovnanie Východu so Západom krajiny môže mať úspech a úplnému sociálnemu úpadku Východu sa dá zabrániť len v rámci hlboko zakotveného a právne záväzného solidárneho finančného systému Spolku a spolkových krajín a na základe ústavnej povinnosti spolkového štátu “zabezpečovať rovnaké životné podmienky” na území celej krajiny. Práve takto sa už v povojnových rokoch zabezpečila znovuvýstavba celej Spolkovej republiky. Takzvaná “reforma a modernizácia spolkového zriadenia”, ktorú plánuje súčasná vláda veľkej koalície a ktorá sa má presadiť prostredníctvom dvoch zákonných predlôh, nielenže požaduje 40 zmien ustanovení Základného zákona, ale neznamená nič iné ako úplné zničenie jednotného federálneho zriadenia. Doterajší solidárne a sociálne založený spolkový štát fungujúci podľa princípu “kooperatívneho federalizmu” má byť nahradený “súťaživým federalizmom”, “slobodnou a nehatenou súčaživosťou” spolkových krajín a regiónov, rozkúskovaných podľa diktátu Maastrichtskej zmluvy.

V prípravnom čase pred presadením tejto “reformy spolkového zriadenia” napísal politolog Wolfgang Renzsch: “Odstránenie regulácií v celonárodnom meradle” v dôsledku európskej integrácie “vystavuje regióny zostrenej vzájomnej súťaži. Zároveň už národný štát nemôže tak ako doteraz pôsobiť ako ochrana slabších regiónov, lebo európske právo nedovoľuje prísun subvencií. Zvlášť slabšie odvetvia a regióny sa ocitnú pod zvýšeným konkurenčným tlakom... Slogany ako ‘zabezpečenie jednotných životných podmienok’ obsiahnuté v Základnom zákone Spolkovej republiky Nemecko preto už nie sú udržateľné.”

Vláda veľkej koalície chce touto “najväťšou ústavnou reformou od vzniku Spolkovej republiky” jedným výbuchom odstrániť celonárodný inštitučný rámec, ktorý umožnil vybojovanie veľkých demokratických a sociálnych vymožeností - preto, aby mohla odstrániť tieto vymoženosti.

“Vedecký poradný zbor pri spolkovom ministerstve pre hospodárstvo a prácu” vypracoval ešte za čias Schröderovej vlády expertízu o reforme federálneho zriadenia, ktorá sa zameriava na to, ako sa dajú vyradiť jednotlivé inštitúcie doterajšieho spolkového vyrovnávacieho finančného systému. Ústredná inštitúcia jednotne chápaného spolkového štátu a jej povinnosť “zabezpečovať jednotné životné podmienky” má byť odstránená. Návrhy Poradného zboru sa v celom rozsahu uplatnili v hotových zákonných predlohách pre reformu federálneho zriadenia, ktoré predložili Müntefering a Stoiber v novembri 2005 na koaličných poradách veľkej koalície. Súčasné návrhy zákonov predpokladajú, že podriadenie verejného hospodárstva maastrichtským kritériám deficitu a “paktu stability Európskej únie” bude priam ústavnoprávne definované. Pod nálepkou “národného paktu stability” budú Spolok i spolkové krajiny nútené k hospodárskej disciplíne a k obmedzovaniu verejnej dlžoby, ako aj k spoluúčasti na úhrade sankcií stanovených Európskou úniou - a to v pomere 65:35.

Autori z “vedeckého poradného zboru” nijako neskrývali svoju skepsu - bolo to napísané v júli 2005 - či sa nejaká vláda odváži na to, aby povýšila maastrichtské kritériá na ústavnú zásadu a postavila ich proti doteraz platnému ústavnému princípu jednotného spolkového štátu.

Túto “reformu spolkového zriadenia” presadzovala už koncom roku 2004 komisia menovaná Schröderovou vládou a riadená Stoiberom a vtedajším predsedom SPD Münteferingom. Ale vtedy sa nepodarilo doviesť vec do konca, lebo narazila na odpor SPD a odborov. Müntefering vtedy nezohľadnil zdržanlivosť SPD, pokračoval v tajných rokovaniach so Stoiberom a potom vytiahol hotový návrh zákona z klobúka a urobil z neho jednu z tém rokovaní veľkej koalície. Vďaka tomu sa má návrh teraz prerúbať parlamentom proti pokračujúcemu odporu zo strany SPD a odborov.

Môže sa stať, že sa táto ujma zasadzovaná národnej jednote a jednotnému spolkovému štátu v mene SPD, naozaj presadí? Poslanci Spolkového snemu za SPD sa znovu vyslovili odmietavo. [...] Tiež mnohí odboroví predstavitelia “reformu” odmietajú. Nebolo by dobré, aby spolu so sociálnymi demokratmi vyzvali všetko robotníctvo a mládež na odpor?

Či snáď nemáme priam v samotnom Základnom zákone ustanovenú povinnosť občanov postaviť sa na odpor v prípade, že bude spochybnený princíp jednotne založeného sociálneho spolkového štátu?

(...) Táto “reforma” štátu má celú doterajšiu politiku anti-reforiem, uskutočňovanú pod diktátom Európskej únie najmä počas Schröderovej vlády, zakotviť ako ústavný princíp. Zároveň ale má, ako sme videli, vytvoriť inštitucionálny rámec pre to, aby sa politika sociálnej a politickej deštrukcie doviedla do konca. Schröder a Müntefering dotlačili SPD do účasti na veľkej koalícii, aby tak umožnili pokračovať v politike anti-reforiem diktovanej Európskou úniou napriek demokraticky vyjadrenej vôli väťšiny voličov. Európska únia nalieha, aby sa pokračovalo ešte dôraznejšie. Veľká koalícia má úlohu, aby presadila “reformu” štátu, pred ktorou Schröderova vláda zaváhala. Veľká koalícia je politický nástroj určený na to, aby bola SPD vtiahnutá do spoluzodpovednosti za pripravované zvrhnutie ústavného zriadenia Spolkovej republiky. Preto je treba, aby sa kampaň proti reforme spolkového zriadenia rozšírila do podoby kampane za okamžitý odchod SPD z veľkej koalície. To bude cesta, ako sa oslobodiť od celej politiky anti-reforiem diktovanej Európskou úniou a navrátiť sa k politike, za akú hlasovala väťšina voličov vo voľbách konaných 18. septembra roku 2005. Tak sa môže SPD znovu podujať na zastupovanie politických záujmov nemeckého robotníckeho hnutia, čo aj bolo pohnútkou, prečo táto historická strana vznikla. Dnes to znamená brániť nemeckú jednotu a demokraciu tým, že budeme bojovať za rovnaké vymoženosti námezdných pracovníkov v celom Nemecku a za celonemeckú jednotu ich organizácií, lebo len touto cestou sa môže presadiť sociálna jednota Nemecka.

V týchto pomeroch, keď ide o osud celého národa, o jednotu Nemecka, o jeho sociálnu jednotu, vyzývame robotníkov, odborárov, sociálnych demokratov i voličov Strany demokratického socialismu: podpisujte náš otvorený list! (...)

(Prevzaté z časpopisu Soziale Politik & Demokratie, č. 139, z 22. marca t.r. )

domů