FRANCIE: BITVA O CPE

Christel Keiser: Aký je zmysel zápasu o CPE

Prevzaté z obežníka tlačovej služby trockistickej IV. Internacionály, Lettre IVe Internationale

Už niekoľko dní nás súdruhovia žiadajú, aby sme vysvetlili, čo sa deje vo Francúzsku v súvislosti so “zmluvami o prvom pracovnom vzťahu” (Contrat premičre embauche - CPE) a aby sme im poslali informácie a analýzy o mobilizácii proti tomuto projektu. Tu v prílohe [aj v našom súbore - pozn. red. Bulletinu] nájdete leták vydaný Stranou pracujúcich po manifestácii dňa 18. marca, na ktorej sa zúčastnilo po celom Francúzsku 1,5 miliona osôb

Vráťme sa predovšetkým k tomu, čo je podstatou a aký je pôvod plánu CPE.

Francúzsky Code du travail, zákonník práce, ktorý je výsledkom triedneho boja v tejto krajine, uznáva len jeden druh pracovnej zmluvy: zmluvu na neurčený čas (ŕ durée indéterminée, CDI). Túto pracovnú zmluvu možno kedykoľvek zrušiť alebo z rozhodnutia pracovníka alebo prepustením. Jej súčasťou je skúšobná lehota v trvaní priemerne jedného mesiaca. Pracovný zákonník presne a striktne ustanovuje procedúry pre rozviazanie pracovnej zmluvy a pre výluky z ekonomických dôvodov: predvolanie dotyčného doporučeným listom s doručenkou na predbežné stretnutie, na ktorom mu musia byť ústne oznámené dôvody prepustenia; možnosť pracovníka, aby si na toto stretnutie pribral odborového delegáta alebo svojho “poradcu”; povinnosť zamestnávateľa poslať pracovníkovi doporučený list s doručenkou, v ktorom budú uvedené dôvody prepustenia; možnosť obrátiť sa na zmierovací pracovný súd v prípade “prepustenia bez vecných a vážnych dôvodov”, atď. [Tu musíme dodať, že pri preklade sa uchyľujeme k opisu: hovorí sa o inštitúcii tzv. prud’hommes, čo je historický termín a označuje členov osobitnej inštitúcie, zmierovacieho pracovného súdu; sú vo Francúzsku volení na základe tripartity, jednotlivé odborové zväzy predkladajú svojich kandidátov v periodických voľbách. - Sociálne práva pracujúcich boli v niektorých ohľadoch vo väťšine západoeurópskych krajín na vyššej úrovni ako v krajinách kremeľského bloku - lenže s jeho pádom sa zrútili; v tom je dialektika sociálneho vývoja posledných desaťročí. Pozn. JT]

CPE odstraňuje všetky tieto náležitosti. Konkrétne je to opatrenie, ktoré má zamestnávateľovi umožniť kedykoľvek v priebehu [skúšobnej lehoty] dvoch rokov rozviazať pracovnú zmluvu bez akéhokoľvek vysvetlenia. Mladý pracovník by tak bol vystavený ustavičnej hrozbe bezdôvodného prepustenia.

CPE je obdoba inštitúcie CNE (Contrat nouvelle embauche, “zmluvy o novom pracovnom pomere”), ktorá bola ustanovená nariadením v lete minulého roku [pre nezamestnaných, ktorí znova vstupujú do pracovného pomeru v malých podnikoch]. CPE má rozšíriť túto inštitúciu na všetkých mladých, ktorí nastupujú do prvého zamestnania. Francúzska tlač práve nedávno písala o škandálnych prípadoch prvých výluk pracovníkov zamestnaných na základe pracovnej zmluvy CNE: “V Grenobli bol jeden čašník vyhodený na ulicu, keď oznámil svojmu zamestnávateľovi, že musí ísť na operáciu (...). Jeden poľnohospodársky robotník v Pauillacu bol vyhodený preto, že požadoval, aby mu boli zaplatené nadčasy, ktoré odpracoval. Takisto niekoľko tehotných žien stratilo zamestnanie krátko potom, čo oznámili svoju _archavosť zamestnávateľovi.” Niečo také bolo pred zavedením CNE nemysliteľné.

Ktorý mladý človek by v takýchto pomeroch ustavičnej hrozby okamžitého prepustenia mohol dúfať, že sa budú rešpektovať jeho sociálne práva? Je to jednoducho opatrenie na premenu mladých na otrokov. A v širšom zmysle ide o útok na zničenie CDI a celého zákonníka práce, o útok proti všetkým námezdným pracovníkom.

Kto rozhodol o zavádzaní CPE? Bola to Európska únia. Tzv. “Smernice pre zamestnanie 2005-2008", ktoré prijala rada ministrov krajín EÚ dňa 12. júla 2005, nariažujú “prijať zákonné opatrenia ohľadne zamestnania, preskúmať v prípade potreby úroveň flexibility, akú ponúkajú trvalé i netrvalé pracovné zmluvy” (smernica č. 4) a “favorizovať flexibilitu” (smernica č. 20). Projekt CPE bol vo Francúzsku vypracovaný na naliehanie Európskej únie, ktorej cieľom je zničiť všetky práva mladých, aby sa doširoka otvorili brány pracovným pomerom nepevným “počas celého života”. Európska komisia vo svojej správe z novembra 2005 nazvanej “Zamestnanosť a Európa” ohľadne zamestnania mladých požaduje, aby sa “podporovali tí mladí, ktorí chcú pokračovať vo svojej kariére nie lineárne, ale v striedaní zamestnania, štúdia, nezamestnanosti a nového výcviku či aktualizácie svojich znalostí (...), a zvyšoval sa počet možných a viac flexibilných foriem zamestnania, ako je napr. zamestnanie na čiastočný úväzok, čo by umožnilo mladým ľuďom lepšie sa vyrovnať so zodpovednosťou voči práci a výcviku pre ňu.”

Vo Španielsku sa to isté nazýva “generáciou za 1.000 euro” a “pracovné zmluvy do koša na odpadky”. Už 90% percent mladých tam má len nepevný pracovný pomer!

V Taliansku sa požiadavky vynucované Európskou úniou presadzujú v podobe “zmluvy o výcviku”, ktorú zaviedol Romano Prodi a ktorá ustanovuje skúšobné obdobie od šiestich do osemnástich mesiacov, počas ktorého môže byť mladý človek kedykoľvek prepustený bez zdôvodnenia. Jeden novinár z Euronews položil Prodimu 21. marca otázku, či v prípade svojho volebného víťazstva ponechá v platnosti zákonné opatrenia presadené Berlusconim, načo Prodi vyhlásil: “Ani tie reformy, ktoré sme [pôvodne] nedocenili - mám na mysli reformu školstva a nepevné pracovné pomery - nehodláme odstraňovať. Urobíme nutné úpravy, aby sme ich prispôsobili našim politickým cieľom.” čo sa týka Európy, Prodi povedal: “Je jasné, že talianska politika sa bude zakladať predovšetkým na Európe a na upevnení tvrdého jadra rozhodne proeurópskych krajín. Veľmi vysoko oceňujem prvé kroky kancelárky Merkelovej. Má európsku senzibilitu, ku ktorej patrí aj schopnosť obetí v mene Európy. Ja si tiež myslím, a Taliansko to potvrdí, že pre žiadnu európsku krajinu neexistuje účinná zahraničná politika, ak nebude spoločná európska zahraničná politika.”

Kto je to, kto je dnes za CPE vo Francúzsku?

Šéf podnikateľského zväzu kovopriemyslu vyhlásil 17. marca: “CPE je ďalším nástrojom na uľahčenie náboru pracovných síl a na boj proti nepevným pracovným pomerom. (...) Je výhodnejšia ako CDI.”

Prezident Ústrednej európskej banky na otázku, čo súdi o CPE, odpovedal: “Všetko, čo ide smerom k väťšej pružnosti, je dobré.”

Prezident Európskej komisie Barosso vyhlásil 20. marca: “Cítim, že v niektorých európskych krajinách je nostalgia po revolúcii, ale aj strach z reforiem (...) Francúzi sa pýtajú, či väťšia flexibilita je či nie je odpoveďou (...) Vedomie o nevyhnutnosti reforiem je dnes väťšie ako pred rokom alebo dvoma.” A dodal: “V histórii európskej integrácie sme sa vždy stretávali s odporom.” Aké to doznanie!

Predstavitelia finančného kapitálu USA napísali 21. marca: “Francúzsko (...) potrebuje odstrániť pracovné právo, ktoré je na prekážku vo všetkých sektoroch a nie len pre mladších 25 rokov [tak v citáte, pozn. prekl.].”

Ale po celej krajine stúpa jednotné volanie: odvolať plán CPE, vyhlásiť medziodvetvový generálny štrajk, ktorý by donútil vládu k ústupu!

Generálny tajomník Všeobecnej konfederácie pracujúcich CGT B.Thibault vyhlásil večer 18. marca, že “hnutie bude pokračovať”. Dňa 19. marca poskytol interview jednému novinárovi, ktorý niekoľko raz opakoval otázku: “A čo generálny štrajk?” Odpovedal: “Ak sa nič nezmení, predložíme návrh rátať v najbližších dňoch s jednodenným zastavením práce.” Generálny tajomník ústredne FO (Force ouvričre, “Robotnícka sila”) J. C. Mailly vyhlásil 18. marca: “Zúčastnilo sa [na manifestáciách toho dňa] viac ľudí ako 7. marca, štrajk sa nedá vylúčiť (...). Ak vláda nezmení svoj postoj, predložíme tento večer na rokovaniach [medzi jednotlivými odborovými ústredňami] návrh spoločnej výzvy k medziodvetvovému štrajku.”

Večer 18. marca sa nič nerozhodlo. 19. marca vyzvalo celonárodné koordinačné centrum študentov na generálny štrajk. 20. marca všetky odborové ústredne spoločne vyhlásili: “Odborové organizácie námezdných zamestnancov podporujú mobilizáciu dňa 23. marca, ku ktorej dali podnet študenti a stredoškoláci, a vyzývajú, aby sa prispelo k jej úspechu. Všetky odborové organizácie vyzývajú na usporiadanie dňa medziodborových akcií dňa 28. marca vrátane zastavení práce, štrajkov a demonštrácií.”

Je jasné, že táto výzva, vydaná na medziodborových rokovaniach 20. marca, neuspokojuje želanie poldruhého milióna manifestantov z 18. marca. Na mnohých sprievodoch počas manifestácií 16. a 18. marca i potom, na všeobecných zhromaždeniach študentov a učiteľov i v podnikoch sa jasne vyslovovali za okamžitý generálny štrajk, ktorý by mohol donútiť vládu k ústupu. Postoj dohodnutý na medziodborových rokovaniach ponecháva premiérovi Villepinovi priestor pre manévrovanie, hoci ten vyhlásil “Ja neustúpim”.

V ten istý čas niektorí na takzvanej “ľavici” začínajú podsúvať dištancovanie sa od požiadavky generálneho štrajku. Prvý tajomník socialistickej strany François Hollande dňa 20. marca vyhlásil: “Odbory si neželajú vstúpiť do generálneho štrajku. Nemyslím, že by to bolo na dennom poriadku.” Socialistický poslanec a bývalý minister D. Strauss-Kahn vyhlásil, že “si neželá, aby hrozba generálneho štrajku visela nad odbormi”. A niektorí predstavitelia odborových ústrední hneď na toto odpútavanie nadväzujú. Tajomník FO Valladon dňa 20. marca vysvetlil: “Medziodvetvový štrajk nie je generálny štrajk. Heslo generálneho štrajku obsahuje povstalecký náznak, a nikto samozrejme nemá v úmysle robiť revolúciu.” Bernard Thibault, keď sa ho v debate na stanici France-Info pýtali na jeho názor o hesle generálneho štrajku, povedal, že “odmieta vstúpiť do filozofickej debaty”, a upresnil: “Nehrajme sa so slovami: deň medziodvetvových akcií so zastavením práce, štrajkami a manifestáciami sa stane všeobecným, ak sa nám podarí presvedčiť námezdných pracovníkov o tom, aby sa podujali na tieto akcie spolu vo všetkých odvetviach, v čo dúfam.”

Nič ešte nie je rozhodnuté. Isteže jestvuje na jednej strane politika vrcholných orgánov všetkých aparátov, ale existuje tiež hnutie ľudu, ktorý si žiada východisko, takisto ako jestvuje aj naše vlastné angažmán v záujme toho, aby sme týmto ľudovým masám pomohli prekonať prekážky, ktoré sú im v ceste. V tom je zmysel Strany pracujúcich.

domů