RUSKO - UKRAJINA

Reforma podnikov bytového hospodárstva a 2. Ruské sociálne fórum

Na nasledujúcich stranách prinášame preklad správy ruského dopisovateľa z materiálov sekretariátu Medzinárodnej dohody pracujúcich. Vyberáme tento text pre jeho informatívnu hodnotu (o sociálnej situácii v Rusku a na Ukrajine, ako aj o úlohe takzvaných “sociálnych fór”). Ale zároveň ho chápeme ako príspevok do “jubilejnej” diskusie nášho Bulletinu, ktorú v tomto čísle zahajujeme príspevkom súdruha Josefa Daněka. Otázka na zamyslenie, ktorú by sme chceli provokovať: je právo na bývanie súčasťou ľudských práv, alebo nie je? Ktorá sila presadila názor, že v modernej spoločnosti je právo na bývanie via facti súčasťou základného práva na život? Kedy sa to stalo? A kedy sa začalo spochybňovanie tohoto práva, najprv teoretické, a kto si vydobyl túto zásluhu? O tom by sme chceli písať neskôr. Teraz prosíme čitateľa o zamyslenie nad holými faktami v sibírskej zime.

Redakcia Bulletinu


Smrť od mrazu sa stala čímsi, čo je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu normálne. Podľa správy ministerstva zdravotníctva Ukrajiny zomrelo počas silných mrazov od 16. januára do 13. februára 2006 od chladu na Ukrajine 884 osôb. To je oficiálna štatistika, ale podľa ukrajinskej tlače to bolo až 1500 ľudí. V Rusku v tom čase zmrzlo viac ako 5 tisíc ľudí.

Títo mŕtvi sú priamym dôsledkom “reformy” komunálnych podnikov bytového hospodárstva (PBH), ktorá je v oboch krajinách v plnom behu. Privatizácia PBH vyháňa pracujúcich a dôchodcov na ulicu, do mrazu. Zvýšenie cien služieb poskytovaných PBH, ktoré vstúpilo v platnosť od Nového roku, spôsobilo, že mnohé ruské rodiny jednoducho už nie sú schopné platiť komunálne služby. Podniky začali s vedomím mestských správ uplatňovať rôzne sankcie proti neplatičom, napríklad odpojenie plynu, vody a elektriny.

Samozrejme, že medzi obyvateľmi domov, do ktorých bol zastavený prívod horúcej vody, sú aj neplatiči. Ale následky opatrenia nesú aj tí, ktorí pravidelne a zavčasu za komunálne služby platia. Činovníci PBH nijako neskrývajú, že sa spoliehajú na svojrázny “pedagogický efekt”: trebárs sa podarí, že sa sami nájomníci porátajú s dlžníkmi...

V mnohých mestách sa dvíha odpor proti zvýšeniu tarifov a proti privatizácii PBH. Vo Vladivostoku sa na protestných akciách zúčastnilo 7 tisíc ľudí. V Tomsku vyšlo za tridsaťstupňového mrazu do ulíc asi tisíc nájomníkov, aby vyjadrili protest proti zvýšeniu cien elektriny a proti privatizácii PBH v ich meste. V Petrohrade pokračujú už dlhší čas protesty obyvateľov ubytovní, ktorí už niekoľko raz prerušili dopravu na Zagorodném prospekte, požadujúc právo na bývanie. Účastníci týchto mítingov požadujú, aby úrady v záujme rešpektovania práva na bývanie vyhlásili predaj ubytovní do súkromných rúk a ich premenu na účastiny za nezákonné. Zvlášť v Petrohrade je nálada v hromadných ubytovniach v dôsledku ich privatizácie do krajnosti napätá. Mnohí ich obyvatelia boli už vysídlení, niektorí dokonca aj rozhodnutím súdu.

Protestné akcie proti reforme PBH sa konali aj v Perme. “Ubytovne bývajúcim”, “Zastaviť platnosť nového bytového zákona”, požadovali účastníci. V Brjansku podporili protestné akcie proti úžerníckemu zvýšeniu cien za služby PBH robotníci Brjanského strojárenského závodu. Zúčastnilo sa na nich 5 tisíc ľudí. “Výsledok je, že sme nútení viac ako polovicu svojho zárobku dávať za bývanie, a to keď je človek vysoko kvalifikovaný tokár alebo frézár, ktorý zarobí 7-10 tisíc; ale čo má robiť mladý chalan, ktorý práve nastúpil do práce? Pošlú ho bývať na trhovisko?” To sú slova jedného z účastníkov demonštrácie. Dodal ešte, že riaditeľstvo podniku pracovníkom naliehavo odporučilo, aby sa na protestných akciách nezúčastnili, a pohrozilo, že za účasť na mítingu v pracovnom čase sa bude prepúšťať. Robotníci sa aj napriek tomu zúčastnili.

Hlavné požiadavky, ktoré sa opakujú na väťšine protestných mítingov proti reforme PBH, s ktorou začala súčasná Putinova vláda, sú tieto:

Nový bytový zákon

Nový bytový zákon a celý “balíček” s ním spojených opatrení bol už prijatý Štátnou dumou. Fakticky ruší komunálne PBH v Rusku a predstavuje závažný útok na robotnícke vymoženosti. Má vstúpiť v platnosť dňom 1. januára 2007 a fakticky zbavuje milióny Rusov práva na bývanie [ktoré bolo zaručené sovietskou Ústavou, pozn. red. Bulletinu]. Zbavuje ich ale i samotnej nádeje, že by mohli bývanie získať. Súčasťou nového bytového zákona sú aj nové dôvody umožňujúce vysťahovanie, a to i bez pridelenia náhradného ubytovania. Uzákoňuje sa i barbarské opatrenie predaja dlžôb obyvateľov za bytové služby súkromným firmám. Niektoré firmy už teraz tieto dlžoby kupujú a prostredníctvom súdov ich vymáhajú exekúciami. Keď človek nie je schopný tento dlh zaplatiť, spoločnosti si vynútia konfiškáciu jeho majetku, napríklad bývania. Tieto súkromné spoločnosti fakticky prevzali úlohu, ktorú zle vykonávali súdni exekútori. Ale odkiaľ dostávajú tieto súkromné spoločnosti informácie o “zlovoľných neplatičoch”, výške ich komunálnych dlžôb a číslach účtov, ktoré sú samozrejme pre každé bývanie individuálne? Je to štát, ktorý prostredníctvom činovníkov PBH dodáva týmto hyenám informácie o “zlovoľných neplatičoch” - dôchodcoch, robotníkoch, ktorým trebárs aj celé roky nevyplácajú dlžné mzdy, alebo osamelých matkách, ktoré jednoducho nie sú schopné súčasné úžernícke ceny za bytové služby platiť.

Nárok im teda teraz predloží súkromná firma. Má zákonné právo dlžníka i z kože zodrať, má dostatok prostriedkov, aby si najala úslužných advokátov, ktorí pomôžu súdne rozhodnutie urýchliť, a má napokon na svoju dispozíciu aj statných molodcov, ktorí súdne rozhodnutie realizujú - tj. jednoducho vysťahujú dlžníkovu rodinu na ulicu a byt odovzdajú zákonnému majiteľovi.

Uplatnenie nového bytového zákona už malo a v budúcnosti ešte viac bude mať tieto dôsledky:

○ nezadržateľný vzostup všetkých komunálnych platieb (Napríklad v Spassku Daľnom v Prímorí už stúpla cena nájomného o 56%, v Orenburskej oblasti o 30-40%, v Rostove a Uľjanovsku takmer o 30%. V Petrohrade zatiaľ zaplatí priemerná trojčlenná rodina (s jedným dieťaťom) bývajúca v priemernom trojizbovom byte za komunálne služby [...] približne jednu desatinu príjmov. U nepracujúcich dôchodcov dosahujú tieto výdavky až 22% príjmov.)
○ pokračujúce ostarievanie bytového fondu v dôsledku rozhodnutia štátu, že nebude mať účasť na financovaní jeho obnovy
○ zvýšenie počtu bezdomovcov a vzrast zločinnosti
○ prenikavý vzrast životných nákladov
○ vycúvanie štátu z jeho povinností voči občanom, ktorí potrebujú osobitnú sociálnu ochranu
○ porušenie práv detí na príbytok a ďalší rozvrat ruskej rodiny.

Nasledujúcim krokom bude nahradenie komunálnych zliav úbohými finančnými odškodneniami, ktoré bolo o rok odložené. Toto opatrenie ďalej zvýši počet tých, ktorí nebudú schopní platiť náklady za bývanie.

Zvlášť je treba zdôrazniť začiatok privatizácie mestských vodných a elektrorozvodných sietí a ďalších komunálnych zariadení. Každá privatizácia znamená zvýšenie tarifov, znižovanie počtu pracovníkov, zatváranie samotných podnikov a pre pracujúcich stratu dostupnosti príslušnej služby. Až bytový zákon nadobudne platnosť, budú dôsledky ešte oveľa ťažšie.

Privatizácia, rozrušenie výroby, nezamestnanosť, hlad a mráz sprevádzajú pracujúceho človeka životom. Preto pracujúci oprávnene požadujú zachovanie PBH, zákaz privatizácií a zmenu barbarského zákona o bytoch. Správne cítia, že privatizácia PBH spôsobí rozklad celého bytového systému, zvýšenie všetkých tarifov a v konečných dôsledkoch ohrozenie samotnej fyzickej existencie.

Postoj 2. Ruského sociálneho fóra

Za takýchto okolností je treba, aby organizácie pracujúcich vystupovali rozhodne a dôsledne na obranu záujmov pracujúceho človeka. Ako potom chápať postoj predstaviteľky nevládnej organizácie Inštitút kolektívnej akcie a jednej z hlavných postáv Ruského sociálneho fóra pani Kariny Kleman?

Pani Kleman ako organizátorka tohoto fóra navrhuje zaradiť do jeho programu otázku “reformy PBH v záujme obyvateľov”. čo znamená “reformovať v záujme obyvateľov”? Nepožadujú snáď pracujúci jasne, aby sa organizovala obrana PBH pred ich rušením? Nie sú snáď dosť jasné požiadavky “Zastaviť reformu PBH” a “NIE privatizácii PBH”, ktoré sú v celoruskej kampani proti reforme PBH najčastejšie vo všetkých krajoch? Prečo pani Kleman vedome zamieňa pojmy? Pracujúci potrebujú svoje PBH, štátne záruky ich fungovania a nízke, štátom zabezpečené tarify elektrickej energie, vody atď. Nepotrebujú “druhú reformu PBH”, žiadajú si zachovať to, čo jestvuje. Preto je otázka takáto: “druhá reforma PBH”, “druhá privatizácia”, “pružná a humánna” likvidácia PBH - alebo obrana PBH, zákaz privatizácie a zrušenie zákona o bytoch.

Pani Kleman pozvala k účasti na 2. Ruskom sociálnom fóre “predstaviteľov občianskej spoločnosti” (čím sa rozumie tzv. nevládne organizácie, ktoré dostávajú granty z fondov Európskej únie a ktoré sa riadia direktívami Európskej komisie a štátneho departementu USA), ale okrem toho aj aktivistov ruskej strany Jabloko. Musíme pripomenúť, že v oficiálnom spravodaji tejto strany, Rešenije Bjuro č. 363 z 13. marca 2005 sa píše, že strana má v programe “usilovať o oslabenie monopolizmu v komunálnej sfére, rozpracovať ekonomické stimuly pre zavedenie súkromného nemonopolného byznisu do PBH”. Inými slovami “jabľčkovci” vystupujú za privatizáciu PBH. Jabloko neskrýva ani to, že si žiada nie úpravu reformy, ale len to, aby do bytového zákona boli zahrnuté úpravy, navrhnuté poslancami tejto strany (vyhlásenie strany Jabloko zo dňa 27. februára 2006). Ťažko veriť, že by pani Karina Kleman nepoznala tieto principiálne stanoviská Javlinského a jeho strany [Jabloko]. Problém asi nebude v informovanosti, ale v tom, že ide o cieľavedomú politiku tých politických síl, ktoré vytvárajú “sociálne fóra” ako “ľavicové” pomocníky cieľov Európskej únie a USA. V tom prípade sa Ruské sociálne fórum a sama pani Kleman ocitli v úlohe nástroja na likvidovanie ruského zariadenia, PBH, a zaujali miesto na druhej strane barikády triedneho boja.

domů