EVROPSKÁ KONFERENCE V BERLÍNĚ

Záznam z diskusie o CES a o obrane národných štátov

(podľa Informations internationales N° 173 zo 7. marca 2006)

Diskusia sa zaoberala plánmi na takzvané “partnerstvo verejného a súkromného” najmä v sektore zdravotníctva. [Čo je nielen schodná cesta k privatizácii, ale súčasne aj prostriedok, ako získať ohromné dotácie pre súkromné firmy z verejného rozpočtu. V podmienkach Slovenska a Česka je to iste hudba budúcnosti v budúcom čase “sociálnych”, príp. “ľavicových” vlád. Lenže práve preto nie sú konkrétne údaje rečníkov pre našich čitateľov bez vysvetlenia zrozumiteľné; budeme nútení pripraviť špeciálny súbor o tejto otázke. Na tomto mieste zatiaľ túto časť záznamu vypúšťame. Red. Bulletinu.]

Diskutovalo sa o CES. Je možné považovať jej výzvu k demonštrácii 14. februára v Strasburgu za prejav odporu proti európskym direktívam? Nie. CES sa zúčastnila na redigovaní textu “Európskej ústavy”. Spolupracuje priamo na redakcii európskych direktív. Keď vyzvala na usporiadanie demonštrácie v Strasburgu, povedala výslovne: “Je to preto, aby sme sa dopracovali k takej formulácii direktívy o verejných službách, so ktorou by sme všetci súhlasili.” Ale to, čo platí bez výhrady o CES, neplatí vždy o národných odborových organizáciách, ktoré do CES vstúpili. Na to poukázali viacerí diskutujúci. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré vytvárajú odborové aparáty, neboli národné odborové ústredne ešte ako organizácie likvidované. Pracujúci sa musia usilovať, aby sa znovu zmocnili týchto svojich organizácií, lebo len tie im umožnia, aby sa ako robotnícka trieda bránili. Musia to robiť často na odpor politike ich predákov, ako toho bolo príkladom Belgicko a tamojšie hnutie na obranu systému starobného poistenia. To isté vidno práve vo Francúzsku pri príprave veľkého medzioborového štrajku na 7. marca. Vidno to aj v Nemecku na štrajku štátnych zamestnancov. Upozornili na to účastníci konferencie z týchto krajín.

Viacerí rečníci sa zaoberali súčasným zápasom o tzv. reformu federálneho usporiadania, ktorej cieľom je rozklad Spolkovej republiky. Vyjadrili názor, že otázkou dňa je boj za zachovanie sociálnej jednoty Nemecka. Na to odpovedal Daniel Gluckstein: “To, čo platí o Nemecku, platí aj o Taliansku, Veľkej Británii i Francúzsku. V každej z našich krajín si robotnícka trieda vybojovala početné práva, hoci v rôznych formách. Dnes sú ohrozené - práve v tej podobe, v akej boli vydobyté. A práve preto musia byť v tej istej forme bránené a znovu dobývané.” Juhoslávia umožnila - pokračoval Gluckstein - aby národy Balkánu, o ktorých sa až do toho času predpokladalo, že nevedia nič iné ako bojovať navzájom, spolunažívali vcelku v harmónii; len po zničení Juhoslávie boli tieto národy znovu uvrhnuté do vzájomných vojen. Či snáď toto nie je jedna z podstatných otázok, ktorými sa treba zaoberať pri vytváraní základov Európskej dohody pracujúcich? Európska únia všade spôsobuje rozklad národných štátov a rozdeleniu národov. Východiskom, za ktoré treba bojovať, je slobodná únia slobodných národov Európy.

domů